Obama – obava?

Politici vedia toho narozprávať. Akí sú oni lekári a ako vyliečia krajinu či mesto z ekonomických, spoločenských a iných trablov.
Väčšinou ani len tie samotné táraniny nemajú hlavu či pätu, nieto že by ešte mali byť aj skutkovo naplnené.
A nie, tentoraz nie je reč o Rožňave. Sme v Berlíne pri Stĺpe víťazstva, reční možno budúci americký prezident. A jeho slová teda hlavu a pätu majú.
Rečový fond Baracka Obamu (a jeho speechwriterov) je bez debaty obdivuhodný ba priam geniálny. Vo svojom prejave k zahraničnej politike to vo štvrtok dokázal hneď niekoľkokrát.
Vychádzal z histórie, zohľadnil miesto kde reční. Spravil sa kúsok európskym, ale nie primálo americkým a pozorne miešal fakty s pocitmi.
Obsahový arzenál tej polhodinky tvoril svet bez atómových zbraní, boj proti klimatickým zmenám a terorizmu, väčšia zodpovednosť Európy za preberanie úloh vo svete, mier na Blízkom východe, vojna v Afganistane a v Iraku…
To všetko zaobalené do ľahko zapamätateľných floskúl „Made in U. S. A.“ vyvezené do Európy takým, do špiku kosti prepracovaným spôsobom, ktorému sa dá len zatlieskať. Obama vyvoláva v ľuďoch pocit, že to všetko o čom hovorí on, musia urobiť spolu s ním.
A nielenže musia, ale to aj dokážu. Pocit zadosťučinenia, pocit zúčastnenosti, pocit vďaky. Taká príjemná, hoci nebezpečná (lebo manipulatívna) duševná masáž. Veľká politika v malom.
Obama je rétorický génius, Berlín má genius loci (duch mesta) a PR manažéri si mädlia ruky. Takto sa získavajú percentá. V Amerike – mimo Ameriky.
Naša nemohúca vládnuca i nevládnuca kvázielita môže len ticho závidieť.
Táto priam politická rozprávka ale nebude mať zatiaľ pekný koniec. Rúškom tajomstva je totiž zahalená otázka „ako?“. Ako to všetko majstrovsky povedané politicky zmajstrovať.
Obamove slová majú totiž hlavu aj pätu, či majú aj niečo viac – uvidíme. Slová sú slová a chlieb sa je. Aj v Amerike aj u nás.
Mimochodom, po príklady keď boli slová slovami a chlieb sa napriek nim nejedol, nemusíme chodiť ďaleko…
Rozumieme si?