V správach na TV Markíza zaznelo, okrem iného, aj ospravedlnenie pánovi Kinčešovi, bývalému riaditeľovi vtedajšieho štátneho monopolu SPP za to, že ho novinári z menovanej televízie v roku 2000 obvinili z „brania“ miliónov od spomínaného molochu.
Dôležitá je skutočnosť, že trvalo 10 rokov, polovicu z obdobia, kedy si hovoríme, že máme demokraciu, aby človek dokázal svoju nevinu alebo na druhej strane previnenie novinárov.
Demokracia je fajn, pokiaľ s ňou vieme narábať. Vyjadrenie slobodného názoru, pokiaľ je konštruktívny a nešliape po dôstojnosti inej osoby, je fajn. Čo však principiálne nie je fajn, je obsah niektorých komentárov. A nie preto, že by to nebolo slobodné vyjadrenie, ale skôr to, čo sa za týmito písmenami skrýva.
Je fascinujúce čítať, čo všetko na seba v Rožňave ľudia vedia. Kto s kým? Kto s kým a prečo? Kto s kým, prečo a začo? Kto s kým nie? Kto s kým áno a čo za to? Mám k tomu len jednu pripomienku. Pokiaľ je to naozaj tak (čomu osobne verím), prečo ľudia, ktorí sú účastní na daných „transakciách“ a „operáciách“, oficiálne mlčia, respektíve o tom rozprávajú len v zákulisí?
Nielenže sa pohybujú na hrane istých legislatívnych noriem, ale stávajú sa súčasťou „chobotnice“ , ktorú poznáme z „nemenovanej“ krajiny v oblasti stredozemného mora. Tam však za prezradenie takéhoto tajomstva nasleduje „iný druh perzekúcie“ v štýle tohto zvieratka.
Buď to tým ľuďom takto vyhovuje a sú radi, že sú súčasťou niečoho „neviditeľného“, čo ťahá za motúziky v regióne. Majú z toho patričné výhody a vo voľbách, napriek vnútornému pocitu morálnej „nečistoty“, sa priklonia na stranu “sladkej a osvedčenej istoty“ oproti zmene, ktorá ich môže zaskočiť alebo nemilo prekvapiť
Alebo im to nevyhovuje a potom sa boja povedať pravdu z dôvodu obavy a strachu, že ich nadriadení „vytesnia“ z pracovného pomeru. Pokiaľ je to tak, je otázne, aké praktiky vedúci pracovníci – po novom manažéri, používajú na plnenie potrieb štátu (chápanie pojmu: štát – viď blog: Ako a prečo som). Ak sú to techniky bývalého režimu, tak … no comment!
Opäť je to ale na nás, občanoch, voličoch, či budeme mať v pozíciách politicky nominovaných skutočných manažérov, alebo sa budeme opäť hrať ďalšie roky na komisára Corrada Cattaniho a nekonečne bojovať proti veterným mlynom.
Vôľa ľudu … a veď to už poznáte.
Znova upozorňujem, že nemám na mysli žiadnu osobu, inštitúciu a ani žiadny konkrétny „čin“, aby sme sa nekrútili okolo jednej témy, kde má naozaj každý iný názor, ale hľadali riešenie a východiská pre ďalší život v našom regióne.
Marek Kmeť
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chú s nimi podeliť s našími čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
