Čítam a niekedy sa nestačím čudovať, aký emotívny náboj môže obsahovať jedna veta, jeden príspevok alebo už len použitie troch bodiek na konci vety. Ako som už písal, vyjadrenie slobodného názoru je síce jedným zo základných prvkov demokracie, mal by však smerovať k naplneniu nejakého cieľa, ak už nemáme na mysli nejakého „vyššieho cieľa“.
Osobne dospievam k presvedčeniu, že namiesto toho, aby sme všetky tábory zúčastnené na diskusii hľadali spoločné riešenie pre hľadanie východiska a dosiahnutie manažérskeho prístupu „výhra – výhra“ , vytvárame si ešte väčšie zábrany pre spoluprácu. A pritom je to také jednoduché, ak vyhrá biely, potrebuje pre efektívnu prácu podporu fialového, ak modrý červeného, ak červený, tak zeleného atď. Ak už v ničom inom, tak aspoň v rámci platenia daní a dohody v základnom smerovaní regiónu.
Komentáre však nesmerujú ani k modelu výhra – prehra ale priamo do patovej situácie prehra – prehra. Som presvedčený, že „tým hore“ to tak aj vyhovuje, pretože potláčanie názoru iného cez sympatizantov a srdcom-verných podporovateľov jednotlivých zoskupení získavajú väčšiu moc, a ak nie práve moc, tak aspoň „úžasný pocit“ podpory svojich myšlienok a názorov.
Riadenie záujmových skupín je však vyšší typ manažérskej zručnosti i kompetencie a tam už končia všetky lokálne ilúzie o efektívnom využívaní moci. Táto zručnosť sa však od čias budovania komunizmu absolútne zmenila. Predtým stačilo , že sme splnili to, čo od nás očakávala strana, lenže… Záujmové skupiny v demokracii sú nielen občania zo všetkých politických táborov, ale aj veritelia mesta, neplatiči, poslanci, návštevníci, podnikatelia, športovci, dôchodcovia, nezamestnaní, investori, štát a jeho orgány (chápanie štátu v inom blogu) atď, atď.
Medzi záujmové skupiny patria napríklad aj rodinní príslušníci, priatelia a kamaráti úradníkov, platených z daní a poplatkov. Záujmovou skupinou môžeme kľudne nazvať aj partnerov, partnerky, manželov a manželky stredných a vyšších manažérov v regionálnej politike a samospráve. Každý z nich má isté očakávania od prístupu k moci, informáciám a hlavne majú ďalšie väzby na kolegov, známych, spolužiakov…
Pokiaľ však „štát“ berieme ako „zdroj príjmu“ a názoroví oponenti nám len „komplikujú“ náš výkon verejnej funkcie, je výhodnejšie odstaviť ich a tešiť sa podpore „blízkej“ záujmovej skupiny.
Principiálne to opäť nie je o peniazoch. Je to o myslení a konštruktívnom pohľade na potreby iných s iným názorom s ohľadom na správu vecí verejných. Aktuálni politici môžu kľudne opäť získať zelenú a bude to legitímne, riadenie hlavnej záujmovej skupiny „daňoví poplatníci“ by však malo byť pred riadením osobných záujmov. Pokiaľ zafixujeme stav, ktorý aktuálne na istej úrovni v spoločnosti sledujeme, ešte dlho si budeme viazať neviditeľné pionierske šatky.
Nikomu neprajem nič zlé, stopercentný politik zrejme neexistuje, ale či to vyhrá jedna, druhá, alebo tretia strana, bez spolupráce, kompromisov a hlavne možnosti otvorenej kontroly práce „zástupcov ľudu“ zo strany daňových poplatníkov to jednoducho nepôjde. A to si zrejme naozaj vyžaduje zmenu v myslení, nakoľko 20 rokov neukázalo zásadný posun v procesoch pre život daňového poplatníka.
Existuje množstvo skutočne osvedčených manažérskych pohľadov, stratégií, modelov a koncepcií. Žiadna však nebola oficiálne vytvorená svetovými ekonómami a manažérmi pre riešenie problémov v okresných mestách na Slovensku, kde padlo jedno odvetvie. A tak s „určitosťou“ nemôžu platiť ani u nás, resp. je škoda ich hľadať v tej spleti možností alebo sa nad nimi hlbšie zamýšľať.
Marek Kmeť
******************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chú s nimi podeliť s našími čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
