Čo pre Rožňavčanov znamená ich rodné mesto? Čo od neho očakávajú? Akú majú predstavu o tom, „byť Rožňavčanom“? Vieme sa vôbec identifikovať s niečím špecificky príjemným, s niečím, čo by nás napĺňalo spokojnosťou pri pomyslení na Rožňavu?
…a čo tak námestie?
Keď sa na ostatnom mestskom zastupiteľstve hovorilo o projektovej dokumentácii spojenej s rekonštrukciou Námestia baníkov, zabudlo sa na niekoľko podstatných skutočností.
V prvom rade, začiatky debát o jeho vzhľade a hlavne charaktere siahajú do obdobia spred 20 rokov. Práve z nich potom vzišla prvá štúdia architekta Tešlára, v ktorej sa po prvýkrát počítalo napríklad aj s kamenným povrchom. Táto štúdia sa neskôr stala podkladom na vypracovanie projektu na stavebné povolenie.
Architekti Rusnák a Bischof vypracovali niekoľko aktualizácií pôvodného projektu, vždy s ohľadom na finančné možnosti objednávateľa – Mestského úradu. Je snáď každému jasné, že to čosi stálo, veď sú to súkromní podnikatelia. Navyše, nikto si nedal tú námahu, aby povedal, že na každom jednom projekte spolupracovali ďalší špecialisti, ktorých si už ale najímali sami architekti. To len na okraj pre tých, ktorí si už stihli demagogicky spojiť vyše trojmiliónovú sumu s dvomi menami.
Rekonštruovať sa však nezačalo. Vtedy, neskôr, doteraz.
Výnimkou bol, samozrejme, urputný koncoročný finiš na severnej strane, ktorú sa – akoby zázrakom – podarilo dokončiť tesne pred komunálnymi voľbami.
Nechajme však teraz bokom zodpovednosť konkrétnych funkcionárov za to, že jednotlivé vedenia mesta za taký dlhý čas nedokázali zrealizovať nič a zmohli sa len na objednávanie aktualizácií pôvodného projektu. Aj na ňu skôr či neskôr dôjde.
V tejto chvíli je podstatná otázka, či sami obyvatelia mesta cítia potrebu žiť v kultivovanom prostredí, ktoré by dýchalo svojskou, originálnou atmosférou, v prostredí, na ktoré by mohli byť právom hrdí.
Lebo teraz si také niečo povedať nemôžeme:
Tesco si spokojne hovie v širšom historickom centre mesta.
Budova, v ktorej sídli UniCredit banka je od istého času obložená akousi malomeštiackou sadrokartónovou výzdobou.
Malý krámik pod Strážnou vežou bude odteraz charakteristický obrovským výkladom s plastovým rámom.
Historické jadro mesta má prerušenú komunikačnú tepnu na Kalváriu, ktorá je navyše úplne zdevastovaná.
Severnú prístupovú cestu na námestie – Čučmiansku ulicu – devastuje neznesiteľný zápach šíriaci sa z objektu pri Pošte.
Skončiť pri vymenúvaní konkrétností a nevidieť za tým hlbší problém by znamenalo ostať na polceste.
Pokus definovať ho, nás skôr či neskôr zavedie k otázke, či nám toto mesto stojí zato, aby terajší vlastníci budov obetovali kvôli jeho vzhľadu malú časť svojej individuálnej slobody narábať so svojím majetkom podľa vlastného uváženia.
Či nám stojí zato, aby sme kvôli našej spoločnej vízii (ak ju teda prijmeme za svoju) vytvorili platformu občanov, ktorí sú ochotní povýšiť charakter centra mesta nad svoje individuálne záujmy a pokúsiť sa dosiahnuť zmysluplný kompromis.
Odpovedať si na tieto otázky chce trochu viac, než bezbrehé frflanie a škatuľkovanie oponentov do ideologických či záujmových chlievikov.
Chce to kritickú reflexiu toho, kde a ako chceme žiť. Chce to sebareflexiu nás samých.
Inforoznava.sk Rado Kovács kovacs@inforoznava.sk
