Dom Matice slovenskej a Gemerská knižnica Pavla Dobšinského pripravili pre žiakov, študentov i verejnosť výstavu pod názvom „Život bez domova 1945 – 1960 z argentínskej pozostalosti Jozefa Cígera Hronského“, ktorú 5. februára slávnostne otvoril Marián Tkáč, predseda Matice slovenskej.
Stretnutie so študentmi stredných škôl, ich pedagógmi, členmi Matice slovenskej ako aj širokou verejnosťou pokračovalo besedou o knihách na tému „Slovenské príbehy“.
Kniha Päť slovenských rodov je prvým zväzkom tejto novej edície. Beletristicky spracované texty z rozhlasového seriálu Slovenské rody predstavujú príbehy významných slovenských rodov, ako sú Daxnerovci, Turzovci, Petrovičovci, Bosákovci a Pružinovci. Autor v tejto beletrii majstrovsky vystihol dobu, v ktorej sa príbehy odohrali. Románovou formou priblížil aj životné osudy Antona Bernoláka, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny vo svojej druhej knihe Bernolák.
„Literárny dúšok pre milovníkov histórie – aj tak by sme mohli nazvať príjemné posedenie pri dvoch najnovších knihách Mariána Tkáča“ povedala jedna z účastníčok podujatia. Do rozhovoru sa zapojil aj starší pán: „Som milo prekvapený. Práve som si nezáväzne vypočul rozhovor odchádzajúcich študentov – sú spokojní s besedou, nakoľko voľné rozprávanie o dejinách nášho národa bolo pre nich veľmi pútavé a zrozumiteľné.“
„Napriek tomu, že pár dní pred otvorením výstavy nastali určité komplikácie s dovozom, chcem poďakovať za vynaložené úsilie riaditeľke Domu Matice slovenskej v Rožňave pani Halkovej za jej promptné vyriešenie problému, ako aj všetkým zainteresovaným pracovníkom Matice slovenskej, ktorí sa podieľali akýmkoľvek spôsobom, aby výstava mohla byť dovezená a inštalovaná včas,“ uviedla Tatiana Bachňáková, pracovníčka knižnice.
Výstava potrvá do 27. februára 2013 a návštevníci ju môžu vidieť v rámci výpožičných hodín knižnice. Vstup je voľný.
************************
J. C. Hronský sa narodil vo Zvolene roku 1896. Bol spisovateľom, publicistom, výtvarníkom, pedagógom, redaktorom, autor literatúry pre mládež. Jeho vzťah k maliarskemu umeniu bol taký silný, že uvažoval o výtvarných štúdiách a profesionálnom maliarstve. Osud však rozhodol inak a Hronský zostal pri učiteľskom povolaní. Výtvarné cítenie a silný vzťah k maliarstvu si uchoval po celý život.
V rokoch 1935 – 1936 sa na jeho návrh uskutočnila cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami.
V roku 1945 z obavy o seba a svoju rodinu opustil Slovensko a po trojročnom pobyte v Rakúsku, Bavorsku a Taliansku sa nakoniec usadil v Argentíne. V exile sa venoval výtvarnej tvorbe, najmä kresbe, krajinomaľbe a maľbám s náboženskou tematikou. Venoval sa aj literatúre a publicistike. Zomrel v Argentíne, Lujáne v roku 1960.
Foto : MS Martin
