Existuje veľa dôvodov, prečo by Saleziáni mali v Rožňave ostať. Samotní Saleziáni svoju 20 ročnú „misiu“ ani obhajovať nemusia, ich práca rozpráva za nich. V mojom okolí, ale i v celej Rožňave je veľa mladých ľudí, ktorí aj vďaka Saleziánom objavili svoju životnú cestu, morálne hodnoty, pravidlá slušnosti a niektorí si dokonca vďaka nim našli aj cestu k Bohu.
Poniektorí z nich sú už dospelí, pracujú a založili si rodiny – aj vďaka nim, ľuďom s hodnotami. Veriaci alebo nie, ešte som sa nestretol s názorom, ktorý by s činnosťou Saleziánov nesúhlasil alebo by spochybnil ich úlohu v Rožňave.
Saleziáni dokázali za 20 rokov vybudovať skutočné stredisko – s ihriskom a spoločenskou miestnosťou, funkčné pre mladých takmer 7 dní v týždni, a ešte im ostal čas aj na prácu s deťmi na sídlisku Juh. Žiadna iná organizácia v meste nemá toľko aktívnych dobrovoľníkov pre prácu s deťmi, ani takú podporu verejnosti, ako práve Saleziáni. Dôveru im prejavilo dokonca aj tunajšie mestské zastupiteľstvo, ktoré ponúklo Saleziánom priestory v nepoužívanej kotolni pri ihrisku na sídlisku Juh.
Dôvodov, prečo by Saleziáni v Rožňave ostať mali, je teda nespočetne veľa. Nepoznáme však dôvod, prečo by Saleziáni mali odísť. Zatiaľ na ich odchod existuje len jediný známy dôvod a to rozhodnutie diecézneho biskupa.
Najprv sa odvolával na chýbajúci pozývací list zpred 20-tich rokov, neskôr dával Saleziánom rôzne ponuky a nakoniec sa rozhodol, že musia z diecézy celkom odísť. Musia odísť aj napriek tomu, že pozývací list je len formalitou a že sem neprišli svojvoľne, ale na pozvanie už nebohého biskupa Eduarda Kojnoka. Musia odísť aj potom, čo sa skupina rodičov stretla so súčasným biskupom Vladimírom Filom a doniesla mu petíciu, ktorou ho prosili o to, aby mohli ostať v Rožňave. Rozhodnutie biskupa neovplyvnilo ani stretnutie s Karolom Maníkom, provinciálom Saleziánov na Slovensku.
Rád by som veril, že za rozhodnutím biskupa sú vážne dôvody, ktoré sa raz dozvieme a budeme môcť uznať za správne. A rád by som veril, že „klebety“, ktoré hovoria o tom, že komusi na biskupskom úrade sa nepáči vraj karaoke štýl omší Saleziánov, sú len klebetami. Obávam sa však, že dôvody neexistujú a klebety sa budú blížiť k pravde. Osobné antipatie zvíťazia nad zdravým rozumom.
Vynútený odchod Saleziánov z Rožňavy je pre mňa podobne vážnou kauzou ako bolo práve pred rokom odvolanie trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka. Nevôľa katolíckej cirkvi komentovať svoje rozhodnutia a komunikovať so svojimi veriacimi a odvolávanie a presúvanie aktívnych kňazov z miest do dedín, mi pripomína pomery z minulého storočia. Zdá sa, že katolícka cirkev na Slovensku prechádza normalizáciou a ktosi v nej má chuť zachovať „staré dobré jadro“ a vyvarovať sa akýmkoľvek zmenám.
Čo však s tým môžeme robiť my, ostatní?
Existujú podľa mňa dve cesty: jedna je rozhodnutie pre odluku cirkví od štátu a zavedenie dobrovoľných cirkevných daní, tzn. nechať cirkvi, nech sa vysporiadajú samé s nedostatkom financií i komunikáciou s verejnosťou. Druhou možnosťou je nájsť spôsob protestu proti informačnej blokáde zo strany cirkví na Slovensku a dať im tak najavo, že aj ony sú financované zo štátneho rozpočtu a z milodarov.
Pohnúť sa jedným či druhým smerom je podľa mňa nutné nielen pre spoločnosť, ale aj pre jednotlivé cirkvi, ktoré si budú musieť vybrať, čo je im milšie: komunikácia s veriacimi a spoločnosťou alebo odluka a možné ignorovanie zo strany spoločnosti. Dopady tej druhej možnosti budú však pre ne oveľa drastickejšie než vnútorná zmena.
Michal Valaštek
Ilustračné foto: infoRoznava.sk
Online pohľad na rožňavské Námestie baníkov prostredníctvom našej web kamery – kliknite sem
Súvisiace články:
Biskup rozhodnutie nezmení (video)
Otvorene o odchode Saleziánov (+video)
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem
