nepísal som ti už dlho, pretože sa akosi necítim vo svojej koži. Stále tu fúka a je strašná zima. Ty si v tej ďalekej Bratislave a ja zasa tu v našej metropole Gemera.
Neviem ako u vás, ale tu sa čoraz viac kričí a každý sa hnevá – to asi preto, že sa zvolebnieva. Napríklad pán poslanec Kossuth vyšiel na ostatnom mestskom zastupiteľstve tak nahnevane zo zasadačky, až som sa bál, že sa nevráti.Chcel dozorovať zadarmo, ale ostatní jeho dobrý úmysel nepochopili. Darmo, tunajším mudrlantom sa nezavďačíš – pochopil aj pán poslanec a našťastie sa vrátil.
Ďalej sa na tom zastupiteľstve hlasovalo o cene mesta a o cene primátora. Na požiadavku pána Bolačeka znížiť počet primátorských cien zareagoval prvý muž mesta skoro až podráždene – veď čo mu má do toho niekto kecať, však on je teraz primátor, nie?
Ceny sa nakoniec predsa len podaktorým ušli. Čestnými občanmi sa stali ľudia, ktorých v našich končinách každý pozná: Dr. Hellmut Wessely (on vlastne ani nie je rožňavský rodák, len tu má korene) a Ronaveldi Endrene (veľmi dobre sa stará o naše partnerské vzťahy s mestom, kde je momentálne primátorkou).
Aj cenu mesta konečne získala inštitúcia, ktorá si to plne zaslúži – Stredná Odborná Škola, Hviezdoslavova 5. Vraj sa flexibilne prispôsobuje dopytu pracovného trhu. Okrem toho boli mestom ocenení aj pán Arpád Kavečanky a pani Gabriela Fórišová.
Po tomto uďelovaní sme sa dozvedeli, že kandidatúru na primátorku zvažuje aj pani poslankyňa Kopecká. Všetci sa v prípade jej úspechu veľmi tešíme. Rožňavy sa totiž ujme ďalší liečiteľ – ten súčasný pomaly láme nad mestom palicu :(.
Ale nie o tom som chcel. Nedávno k nám prišli repotéri od vás z Bratislavy a robili reportáž o tom, ktoré mesto je u nás na stredo-južno-východnom Slovensku najzadĺženejšie. Asi ti nemusím vravieť, kto vyhral. Človeka to poteší. Odkedy ani ten futbal a basket nie je tým, čím býval, skóruje Rožňava konečne aspoň v niečom.
Ale späť k tým reportérom. Podarilo sa im vytiahnuť z nášho usmievavého primátora informáciu o tom, koľko nám to že do mestskej kasy chýba. Pán primátor sa usmieval tak dobre a presvedčivo, že tie dva milióny eúr zneli ako „púhých“ 200 eur – a to už nie je tak veľa, však uznaj. Posledných zbytkov pochybností ma zbavila naša pani kontrolórka, ktorá nám oznámila, že nútená správa nehrozí. Veď nič sa nedeje, tak čo sa tu oštiepkame?
Na záver tej relácie potom nejaký hochštapler Kovács hovoril o tom, ako mesto (ne-)šetrilo. Tváril sa, akoby mu bolo šetrenia málo – ale veď mesto prepustilo dvoch ľudí! Nech si to on ide skúsiť na ten úrad. Veď neprepúštajú cudzích ale svojich! Nech skúsi prepustiť on niekoho zo svojej rodiny. To by mu asi dobre nepadlo, ale kritizovať na to by ho bolo. Neuveriteľné…
Ej poviem ti, ja vždy sa tak rozčertím, keď sa niekto tvári, že všetkému rozumie (a ešte viac, keď tomu skutočne rozumie). Ešteže máme vo vedení primátora zo Smeru, lebo pán premiér už má údajne recept, ako zrušiť tú krízu a dá ju len svojim! Teda, dá ho len svojim – načo by dával svojim krízu. Aj keď, jeden nikdy nevie…
Ale čo sa ja budem rozčuľovať. Slovensko je veľké, naša metropola malá a aj tak si nás nikto nevšíma. Už sa teším, ako ťa prídem na Vianoce navštíviť. Asi pocestujem po tej novej diaľnici z Košíc do Bratislavy – veď tá bola sľúbená na rok 2010.
S vrúcnymi pozdravmi,
Tvoj Michal
PS: Tá sliepka, ktorú tu pre teba chovám, chce tiež kandidovať do mestského zastupiteľstva. Má aj svoje volebné heslo – Smerom k zobu.
Ilustračné foto: Stockshut
