Postapokalyptický príbeh o putovaní otca a syna, ktorí možno ani nie sú príbuzní. Správa o živote na ceste, ktorá nie je prostriedkom.
A už vôbec nie cieľom. McCarthyho Cesta vedie práve tam, kam by nikto z nás z vlastnej vôle nevstúpil. Ale čo ak už naša vôľa ničomu nevládne…?
Putujú vo dvojici tlačiac celý svoj majetok v nákupnom vozíku a v batohoch. Sú bez mena, akoby vôbec nešlo o nich samotných. Obaja sa pohybujú v neurčitej budúcnosti, kde sú vlastne metaforou ľudského pokolenia. Žiadna perspektíva, žiadne vyhliadky na lepší život. Na akýkoľvek život.
Osamelosť hrdinov sa v kombinácii s prorockým tušením fyzického konca a naozaj depresívne a hrôzostrašne vykresleným zničeným svetom stáva priestorom, z ktorého niet úniku. Temnota už nie je atribútom, ale dokonalou substanciou, ktorá jediná tvorí celé Univerzum.
Ich svet nie je svetom odcudzenia, lebo už nie je čomu a komu sa odcudziť. Zostal len zvierací inštinkt strachu a hrôzy zo smrti v úplnej osamelosti. Postavy bez mena a bez budúcnosti, len s hmlistou spomienkou na minulosť. A prítomnosť je najdesivejšia práve vo chvíľach, keď cez bezútešnú hmlu prevaľujúcu sa vyľudnenou krajinou presvitá otázka syna, či mu bude otec čítať rozprávku a či bude smutný, keď raz umrie.
Existuje však aj iný svet – jeho minulosť prežívajúca v snoch a spomienkach oboch postáv. Údesnosť faktu, že život, ako ho poznáme, sa objavuje len v obrazoch vyplavovaných podvedomím ich zdevastovanej psychiky, tvorí kontrapunkt k sivému mŕtvemu priestoru, v ktorom zavíja už len smrť.
Formálnu rovinu temného príbehu asi najlepšie ilustruje úsečnosť dialógov, úderné krátke vety bez úvodzoviek, ktoré od zvyšku textu nie sú oddelené. Tam, kde nebo splýva so zemou v sivej beztvarej hmote bez života, na to nie je dôvod. Nakoniec aj útle rozhovory medzi mužom a chlapcom postupne ustupujú. Už nie je čo povedať.
Na pozadí všetkého vyššie napísaného sa priam natíska otázka, kde je boh. Keď odtiaľ z nejakého dôvodu odišiel, alebo vôbec neexistuje, je všetko jasné. Presne to si myslia aj obe postavy, ktoré bez reptania rešpektujú to, že boh nie je – s tým, že oni sú jeho proroci. Toto paradoxné konštatovanie presne ilustruje postavenie života vo svete, v ktorom sa život postavil proti sebe samému. A kto iný by mohol byť presvedčivejším prorokom nastupujúcej ničoty, ako posledné dve ľudské bytosti?
Krásu, lásku a nádej registrujeme len ako to, čo chýba k celistvému zobrazeniu krajiny. Kedysi v stredoveku bola existencia kresťanského Boha dokazovaná tak, že bolo vymenúvané všetko, čím nie je. V McCarthyho Ceste sa ku všetkému pozitívnemu dostávame len prostredníctvom uvedomenia si skutočnosti, že všetko pozitívne a pekné v príbehu jednoducho absentuje.
Strach, beznádej, hlad, smrť, mrazivosť všade naokolo – McCarthyho opisy definitívneho konca na sto spôsobov sú zakaždým silné, desivé a neošúchané. Prakticky bezkonfliktný monotematický román s minimom postáv a tuctovou zápletkou tak možno čítať aj ako filozofický text: čo sa v skutočnosti skrýva za frázami „dobro existuje“, „zmysel života“ „život a boh sú veční“ v kontexte apokalyptickej reality príbehu.
Inou interpretačnou líniou by mohol byť odkaz na moderného človeka Západu, ktorému sa v priebehu ostatných dvoch storočí podarilo zúžiť svoj existenčný záujem na ukojenie hladu a smädu a zabezpečenie tepla. Všetko ostatné sa javí byť len nepodstatným pozlátkom, ktoré v konečnom dôsledku aj tak slúži len na uspokojenie biologických potrieb. Ak je to tak, je trest anihilácie adekvátny? A nemala by byť v tom prípade Cesta oslavnou ódou na spravodlivú eschatológiu permanentne hlásanú v celých dejinách ľudstva?
Kľúčovou sa napriek všetkému zdá byť postava dieťaťa – práve ono je nositeľom nádeje už svojou existenciou. Nie je to však znova len zvierací pud, ktorý núti otca, aby zachoval a ochránil ľudské pokolenie bez ohľadu na všetko ostatné?
Je človek to najlepšie, čo mohlo Život postretnúť? Aký dôležitý je človek pre chod Univerza?
…………………
Cormac McCarthy je americký spisovateľ. Román Cesta, za ktorý dostal Pulitzerovu cenu, prišiel do kín koncom novembra tohto roku. Ešte minulý rok bol bratmi Coenovými sfilmovaný aj ďalší jeho román – Tahle země není pro starý.
Tahle země není pro starý, Hranice, Všichni krásní koně, Dítě boží, Krvavý poledník. Všetky české preklady sú ilustrované slovenským karikaturistom Jozefom Gertli Danglárom.
