V dňoch 25. – 28. mája som sa zúčastnila poznávacieho zájazdu v severnom Taliansku organizovaného SNM – Múzeom Betliar. Na programe boli tri atraktívne miesta – zámok Miramare pri Terste, Benátky a Padova.
Romantické sídlo Maximiliána Habsburgského v prekrásnom zálive neďaleko Terstu, ktoré svojou architektúrou pripomínalo český zámok Hluboká, očarilo každého. Pôvodné interiéry s množstvom portrétov Habsburgovcov, medzi ktorými nechýbal ani cisár František Jozef II. s manželkou, cisárovnou a uhorskou kráľovnou Alžbetou, nás na chvíľu vrátili do slávnej, ale aj tragickej minulosti, keď sme aj my boli súčasťou rakúskeho cisárstva.
Nádherný park s terasami a sochami vedľa zámku Miramare, v ktorom sme obdivovali množstvo vzácnych rastlín a pôsobivých altánkov so stĺporadiami nám spríjemnil májové popoludnie a ťažko sa nám z neho odchádzalo.
Čakali nás však Benátky – mesto na vode, ktoré sme už mnohí poznali aj predtým, ale v Benátkach je vždy čo obdivovať. Tak sme si nechali poradiť od našej fundovanej sprievodkyne – a oplatilo sa. Videli sme množstvo vynikajúcich umeleckých diel svetoznámych majstrov v niekoľkých benátskych kostoloch, videli sme, kde je pochovaný maliar Tizian, a v tom istom kostole sme si pozreli aj originál jeho slávneho obrazu Nanebovzatie Panny Márie (Assumpta), ktorého kópiu máme na hlavnom oltári rožňavského katedrálneho kostola.
Na jednom z mnohých oltárov kostola sme obdivovali drevenú sochu sv. Jána Krstiteľa od slávneho Donatella, ktorého vplyv môžeme pozorovať aj na dvoch sochách rožňavského kostola saleziánov. Z mnohých honosných hrobiek v tomto kostole nás zaujala najmä elegantná pyramída doplnená klasicistickými sochami – hrobka sochára Canovu, ktorého portrét visí v jednej z izieb na poschodí betliarskeho kaštieľa.
V Dóžovom paláci sa pracovníci múzea asi začudovali, že tam vidia obraz Bacchus a Ariadne symbolizujúci zasnúbenie Benátok s morom, ktorý zdobí stenu jedného zo salónov betliarskeho kaštieľa. Samozrejme, bol to originál od maliara Tintoretta. V kaštieli je veľmi vydarená kópia tohto slávneho obrazu od maďarského maliara Vajdu.
Silným zážitkom bola návšteva benátskeho väzenia, kde v kamenných kobkách za silnými mrežami sa zachovali dodnes odkazy väznených nešťastníkov, vyryté do stien a okenných parapetov. Ťažko sa dá pochopiť, ako z tohto väzenia, opatreného mimoriadne silnými mrežami, mohol ujsť chýrny Casanova, ktorý dožil svoj búrlivý život na českom zámku v Duchcove.
Zlátené mozaiky v monumentálnom chráme sv. Marka nám zase priblížili honor a bohatstvo slávnej byzantskej ríše, z ktorej sme v 9. storočí dostali prostredníctvom Konštantína a Metoda naše prvé písmo a preklad Biblie.
Únavu z množstva turistov v Benátkach nám na tretí deň nášho zájazdu mala vykompenzovať Padova, čo sa však nestalo. Bola totiž turíčna nedeľa a v Padove boli plné kostoly. No a najplnší bol najmä ten hlavný, bazilika sv. Antona Paduánskeho, pred ktorou stojí známa Donatellova jazdecká socha kondotiéra Gattamelatu. Preto sme boli radi, keď sme si od jeho prehnanej nádhery mohli trochu oddýchnuť medzi chladnými stenami vedľa katedrály stojaceho baptistéria (kaplnka na krstenie) plnými pestrofarebných fresiek zo 14. storočia, ale najmä v slávnej kaplnke Scrovegniovcov, ktorá je priam učebnicou stredovekej nástennej maľby.
Steny kaplnky vyzdobil v rokoch 1303 – 1305 najslávnejší taliansky freskár Giotto di Bondone, na umení ktorého vyrástli všetci ďalší talianski majstri. Aj tí, ktorí maľbami s biblickou tematikou podľa Giottových schém vyzdobili v priebehu druhej polovice 14. storočia kostoly v Štítniku, Plešivci, Ochtinej, Koceľovciach a v mnohých ďalších gemerských obciach.
V Padove, meste s druhou najstaršou univerzitou v Taliansku, sme obdivovali nádherné námestie s oválnym umelým vodným kanálom, lemovaným množstvom sôch a mnoho renesančných budov a pamiatok.
Na záver nášho pobytu v tomto zaujímavom meste sme zažili príjemné prekvapenie na malom námestíčku so sochou významného talianskeho štátnika grófa Cavoura. Naša pozorná sprievodkyňa nás upozornila na žltý poschodový dom s jednoduchou fasádou, ktorú zdobila jedna nápisová tabuľa.
V tomto dome, ktorý bol kedysi hotelom, nocoval pred tragickým odletom do vlasti Milan Rastislav Štefánik. Mesto Padova mu dalo vyhotoviť pamätnú tabuľu, čo je dôkazom toho, že to bola skutočne významná osobnosť aj pre Talianov. Potešilo nás, že meno nášho slávneho rodáka je na tabuli napísané správne po slovensky.
Edita Kušnierová
Foto: Autorka
Staršie príspevky v rubrike Cestopisy si môžete prečítať kliknutím v hornom menu na Autorské rubriky/Cestopisy, alebo kliknutím sem
Staršie príspevky v rubrike História si môžete prečítať kliknutím v hornom menu na Autorské rubriky/História, alebo kliknutím sem
Predchádzajúce časti seriálu Rožňava včera a dnes si môžete pozrieť kliknutím sem
