Asi 30 km severne od Malmö leží takmer 80 tisícové univerzitné mesto Lund. Je jedným z najstarších miest vo Švédsku, založený bol okolo roku 990 kráľom Svenom I. a je i sídlom diecézy. Osídlenie oblasti v prehistorickej dobe je doložené archeologickými nálezmi v lokalite Uppåkra, južne od Lundu, ktorá sa nachádza uprostred úrodnej oblasti, samotné mesto bolo postavené neskôr a zo strategických dôvodov na úpätí masívu Romelåsens, ktorý ho chránil zo severu a z juhu bol nedostupný vďaka rozľahlým mokradiam.
Okolo roku 1100 boli v Lunde položené základy katedrály a kláštora a v roku 1185 vznikla pri katedrále Katedralskolan – jedna z najstarších škôl v Európe. Aj v okolí mesta bolo postavených niekoľko menších kostolov, na začiatku 16. storočia sa ich spomína 27, s nástupom reformácie v roku 1536 však boli zbúrané takmer všetky kostoly i kláštory a majetok katolíckej cirkvi bol skonfiškovaný.
Po reformácii a neskôr po uzavretí roskildského mieru v roku 1658 sa postavenie Lundu výrazne oslabilo, mesto pripadlo Švédsku a postupne sa dostávalo na perifériu záujmu panovníckeho dvora v ďalekom Štokholme. Jeho pozíciu ako centra oblasti postupne prevzalo Malmö, ktoré malo výhodnejšiu polohu pri pobreží. Lund si i naďalej udržal pozíciu náboženského, kultúrneho a vzdelávacieho centra. V roku 1666 tu bola založená Universitas Gothorum Carolina, ktorá niesla meno zakladateľa kráľa Karla X. Gustava.
Tvrdými skúškami prešiel Lund v 18. storočí v období Veľkej severnej vojny, keď sa Švédsko muselo brániť útokom severnej aliancie (Dánsko, Nórsko, Rusko, Sasko) podporujúcej veľmocenské snahy vzmáhajúceho sa Ruska. Vzhľadom na polohu niesol Lund ťarchu vojenského kontingentu, ktorý tu bol umiestnený. V rokoch 1712-13 ho postihla morová epidémia.
Pozitívnym impulzom pre rozvoj mesta i oblasti bolo predĺženie železničnej trate z Malmö v roku 1856, čím sa naštartovala urbanizácia i industrializácia celého regiónu a opäť sa začali rozvíjať remeslá i obchod.
Najpozoruhodnejšou pamiatkou Lundu je stredoveká katedrála v centre mesta, v parku Lundagård. So stavbou katedrály sa začalo v roku 1080, vysvätená bola v roku 1145. Sídlom arcibiskupa sa Lund stal v roku 1100.
Katedrála je typickou trojloďovou bazilikou postavenou na pôdoryse latinského kríža s priečnou loďou a kruhovou apsidou. Počas existencie bola v dôsledku požiarov viackrát rekonštruovaná, v druhej polovici 19. storočia však prešla masívnou prestavbou, ktorá zásadne zmenila jej pôvodný vzhľad. Rekonštrukciou bol poverený Helgo Zettervall, švédsky architekt a profesor Kráľovskej švédskej akadémie umení, známy radikálnymi zásahmi do sakrálnych stavieb, následkom čoho bola strata pôvodnej stavebnej identity objektu.
Zetterval na lundskej katedrále nechal zbúrať celé západné priečelie. Pôvabné gotické lancetové okno v centre fasády nahradil tromi neorománskymi, slepou arkádou a celé priečelie zakončil trojuholníkovým štítom kopírujúcim tvar strechy lode. Z pôvodných stredovekých veží nechal len základ, nové vytiahol tromi podlažiami s dvojicami trojdielnych združených okien do nebývalej výšky a vysoké ihlanovité strechy im dali celkom nové proporcie. Dielo bolo zavŕšené pieskovcovým obkladom celej katedrály a po porovnaní fotografií spred rekonštrukcie a súčasných je zrejmé, že prestavbou katedrála nadobudla celkom iný, pseudorománsky charakter.
Autorom mohutných bronzových dverí hlavného portálu s biblickými výjavmi a tiež reliéfu v tympanóne nad portálom zobrazujúcim Ježiša, kráľa sv. Knuda I. – zakladateľa katedrály a sv. Vavrinca – jej patróna, je Carl Dyvferman, jeden z najvýznamnejších švédskych sochárov 19. storočia.
Interiér si zachoval charakter strohej stĺpovej baziliky a aj napriek veľkým oknám je pomerne temný. Loď je zakončená polkruhovou apsidou s mozaikou Ježiša Krista z benátskeho skla a prírodného kameňa, v ktorej sú zakomponované tri vitrážové okná s motívmi z knihy Genesis. V apside sa nachádza i pozlátený gotický krídlový oltár z roku 1398.
Kazateľnica z roku 1592 je dielom nemeckého sochára Johannesa Ganssoga a vyrobená je z pieskovca, mramoru a alabastru. Na zábradlí sa nachádza päť reliéfov zobrazujúcich biblické výjavy, pôsobivým detailom je podstavec tvorený pozlátenou hlavou leva.
V severnej časti priečnej lode sa nachádza krstiteľnica z 13. storočia vytesaná z gotlandského vápenca a v strede presbytéria tri a pol metra vysoký sedemramenný bronzový svietnik z 15.storočia vyrobený v Hamburgu.
Nevšedným prvkom mobiliára je orloj Horologium Mirabile Lundense vyrobený okolo roku 1424. Zdobený je cirkevnými i astronomickými motívmi. V hornej časti sú zobrazené jednotlivé fázy Mesiaca, v dolnej kalendár so sv. Vavrincom uprostred a evanjelistami v rohoch.
V lundskej katedrále je dohromady päť organov, najväčší bol postavený v rokoch 1932-34 dánskou spoločnosťou Markussen & Son a je jedným z najväčších vo Švédsku.
V južnom krídle priečnej lode sa nachádza krypta. Jej vzhľad sa nezmenil od vysvätenia v roku 1123. Priestor krypty je členený početnými, husto postavenými piliermi, medzi ktorými sa vynímajú dva – prvý zobrazuje objímajúceho muža, druhý má podobu ženy a podľa legendy zobrazujú obra Finna a jeho ženu.
V krypte sa nachádza i najstarší oltár v kostole a pochovaných je v nej mnoho cirkevných hodnostárov. Cenným sochárskym dielom je sarkofág arcibiskupa Birgera Gunnersena, vyrobeným v dielni Adama van Dürena v roku 1510.
V katedrále je pochovaný i biskup Anders Sunesen, ktorý v roku 1222 na svojom majetku neďaleko Lundu založil dominikánsky kláštor. Jeho sarkofág je uložený mimo krypty – v severnom krídle priečnej lode. Anders Sunesen pochádzal z rodu Hvide a bol bratancom biskupa Absalona – biskupa lundského a roskildského, zakladateľa kodanského paláca Christiansborg. V roku 1219 sprevádzal kráľa Valdemara II. na križiackej výprave do Estónska, kde mu podľa legendy boh, ako odpoveď na modlitbu za víťazstvo, zoslal z neba Dannebrog – dánsku vlajku. Bol jedným z najznámejších filozofov – scholastikov svojej doby.
Alena Golianová
Predošlé príspevky najdete v rubrike Cestopisy alebo kliknutím sem
