„Každý dobre vie, čo to je – aj keby žil dlho bez nej. Na pravdu nikto nezabudne, len sa neustále zlepšuje v klamaní…“
Amerika, 50te roky. On – uhladený úradník so slušným a stabilným platom. Ona – milujúca žena v domácnosti, matka dvoch malých slniečok. Stelesnenie rodinného pokoja a šťastia zakuklené v čistučkom domčeku na okraji Revolutionary road. Na okraji, nie v centre! V centre bývajú všetci, na okraji len Frank a Ejpril Wheeleroví – párik vznášajúci sa na obláčiku spoločenskej výnimočnosti.
Skrátka, ideálni adepti na spoločný dobeh v cieľovej rovinke súťaže o americký sen.
Alebo prvý dojem klame?
Amerika, 50te roky. On – šedá byrokratická krysa bez vyhliadky na kariérny vzostup. Ona – domáca zápecníčka s „väzenskou guľou“ na nohe (deti). Učebnicový príklad manželstva lapajúceho po dychu v pevne zošnurovanom korzete spoločenských noriem a rodových stereotipov. Manželstva, v ktorom každý deň akoby vyliezol „cez kopírak“ toho predošlého. Manželstva, ktoré už dávno nie je súzvukom lahodných tónov ale otravnou obohratou pesničkou. Pesničkou, na ktorú sa dá tancovať len jeden jediný tanec. Každý boží deň…až do konca.
Skrátka, čas zabíjajúca a dušu ubíjajúca nuda.
Koľko sebaúprimnosti chce pozrieť sa až na dno svojho bytia a nechať sa prefackať tou prázdnotou? Čo prázdnotou…je vôbec v ľudských silách nazbierať odvahu a pripustiť si – navzdory nechápavým pohľadom všetkých naokolo – podobnú beznádej? A čo myslíte, kto sa bude chcieť zo železnej košele „ideálneho vzťahu“ vyzliecť ako prvý – Frank alebo Ejpril?
Popravde, zle položená otázka. V tomto majsterštuku režiséra Sama Mendesa totiž charaktery všetkých postáv vyzlieka a pitvá niekto úplne iný. Do duší zažraté preludy a dogmy odčarúva ausgerechnet blázon John, ktorého chirurgicky presné diagnózy však narážajú na hrachovú stenu. Foucaultovsky dôvodené: v takom stredoveku bláznov nechceli počuvať a tak ich upaľovali. My sme si pre nich vymysleli psychiatrické byrá, nech sa im „v ich trápení pomôže“ (rozumej: nech nás neohrozujú). Až na formu sa v zásade ale nič nezmenilo – ani vtedy ani dnes ich nikto nebral/neberie vážne.
A že jasnozriví „blázni“ pre stabilné – hoc často nelogické – spoločenské piliere predstavujú nebezpečenstvo, nech je predoslané ako fakt. Staré štruktúry na Revolutionary road totiž vyžadujú nemenné vzorce správania sa pravidelne dopované kritériami slušnosti a morálky. Všetko za ich hranicami je vtlačené do augiášovho chlieva nenormálnosti – nanajvyš tak popľuť. Vrcholom rozkoše sa stáva už samotná myšlienka „inakosti“, ktorá masíruje uniformné egá a tým sa stáva súčasťou stratégie „ako udržať veci pri starom“ : keď si totiž každý maľuje popod nos, že je iný ako tí okolo neho, je vlastne taký istý ako oni. Paradoxne si tým svoju priemernosť ešte viac cementuje.
Wheeleroví toto všetko vedia. Vedia, že ak sa chcú odlepiť z tejto pavučiny chorých pravidiel ,musia ju od gruntu roztrhať – rozhodnú sa preto odísť do Paríža. Rovnako vedia, ako na túto novinu zareagujú ich známi – niekto také prašivé klamstvo nazýva milosrdnou lžou. Čo však Wheeleroví nevedia je, že pred cestou na Ejpril čaká údel priam hamletovskej otázky: „Potratiť, alebo nepotratiť?“
Kto a ako ju za ňu zodpovie? No moment, ZA ŇU?!
Zhrnuté a podčiarknuté: Kto hľadá ľahký film na vyplnenie kratochvíle, nie je pri tomto Mendesovom kúsku celkom správne (resp. je, ale poňať ho takto by bola škoda). Naopak, kto rád pozerá filmy medzi riadkami, je ochotný nazrieť drobizg do seba a nebráni sa síce depresívnym ale potrebným prehánkam melanchólie, nájde v Núdzovom východe verného spoločníka na nejeden letný večer. Spoločníka, ktorý Franka, Ejpril ale najmä nás ostatných kladie na napospol existenciálne otázky typu:
Kto vlasne povedal, že toto všetko „sa patrí“?
Prečo sa to „má patriť“?
A čo všetko tomu musí padnúť za obeť?
————————-
Film: Núdzový východ (Revolutionary road; 2008) / Režia: Sam Mendes / Scenár: na motív novely Richarda Yates-a / Justin Haythe / Hudba: Thomas Newman / Dĺžka: 119 minút / Krajina pôvodu: USA / Veľká Británia / Hrajú: Leonardo DiCaprio; Kate Winslet; Kathy Bates; Michel Shannon (a.i)
Foto: wikipedia.org
