Zvolebnieva sa. Mesto je plné bilbordov, letákov a jabĺk. Idú komunálky. Tentoraz, pre mňa s osobitým kontextom, keďže sa uchádzam o miesto poslanca v mestskom zastupiteľstve.
A tak som mal v posledných dňoch možnosť (viac ako obvykle) poprechádzať sa po našom meste a rozprávať sa s potenciálnymi voličmi. POTENCIÁLnymi!
Človek vraj využíva iba 15-20 % svojej mozgovej kapacity. Tí lepší 30. Pri využívaní volebného potenciálu sa ale o žiadnom rozmedzí hovoriť nedá. Žiadnych 10, 20, 50 %. Sú len dva póly – 0 alebo 100. Idem alebo nejdem.
A hoci žiadny extrém nie je dobrý, v tomto prípade si dovolím nesúhlasiť a budem extrémne vyhranený.
Potenciálnych voličov nepresviedčam aby volili mňa. „Vy ste ešte mladý. Nerozumiete tomu,“ vraví mi lekár, ktorého stretávam na Vargovom Poli. Mladý som a možno tomu nerozumiem. Čomu ale nerozumiem viac, je apatický postoj (hlavne mladých) ľudí k veciam verejným.
Iste, aj mne sa dvíha žalúdok, keď vidím predsedu parlamentu, ako sa v televízii vykrúca z miliónových podvodov. Ale nič lepšie ako voľby ešte nevymysleli, tak si vyberme z toho, čo sa ponúka. Nie všetko je hnoj.
Aj TY poznáš vo svojom okolí niekoho, kto ti je sympatický, imponuje ti jeho životný postoj, jeho aktivity, jeho záujem o dianie v meste. A možno aj kandiduje. Daj si tú námahu a pozri sa, kto sa uchádza o miesto poslanca a primátora v našom meste a v tvojom volebnom obvode.
Nie každý má na plagát, nie každý má na bilbord, niekto nemá ani na to jablko, a predsa do toho ide.
Predvčerom som oslovil dve dôchodkyne. Bol to plodný rozhovor a niekde v jeho strede padlo čosi, čo ma veľmi oslovilo.
„Ľahostajnosť je balvan“, povedala jedna z babiek, keď sme sa bavili o tom, že vždy chodí voliť, lebo je to jej kresťanská a občianka povinnosť.
Tú myšlienka, ktorú vypovedala, by som vycapil na každú jednu reklamnú plochu v meste, aby si každý jeden z nás uvedomil, akú má moc a ako ňou pohŕda.
Na rozdiel od útlej žienky v rokoch, čo ide k urnám vždy, keď treba. A vyberie si.
A o tom, že si vyberá, svedčil aj fakt, že pohrdla jablkom, ktoré som jej náhodne vybral z košíka, a spýtala sa ma, či si nemôže vybrať nejaké krajšie a väčšie.
Toto prajem aj nám všetkým. Vyberajme si! Nenechajme si podstrčiť to, čo sa nám nepáči. Lebo štyri roky budeme potom zase len nadávať, aké máme chodníky, cesty, školy a škôlky, námestie, primátora a poslancov…
Slavo Gál
Autor je doktorandom inštitútu prekladateľstva a tlmočníctva FF PU v Prešove
Ilustračné foto: Archív infoRoznava.sk
Predošlý príspevok autora: Za koľko sa dá robiť občiansky aktivizmus?
Séria článkov autora zo študijného pobytu v Ukrajine v r. 2010:
Zápisky z Kyjeva 1, Zápisky z Kyjeva 2, Zápisky z Kyjeva 3, Zápisky z Kyjeva 4, Zápisky z Kyjeva 5, Zápisky z Kyjeva 6, Zápisky z Kyjeva 7
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem
