Pokiaľ chceš žiť život podľa vlastných pravidiel, musíš byť ochotný naraziť a pohorieť!
„Nikdy som nebol v raji, ale hovorí sa, že je to tam pekné. Keď zomriem, tak skončím v nebi, pretože v pekle som si to už užil…“
Slová Nikkiho Sixxa, basgitaristu Motley Crue, detailne popisujú životný štýl členov tejto kapely. Sebadeštrukčné večierky plné drog, alkoholu a obnažených dievčat viedli až ku klinickej smrti „mozgu“ Motley Crue. Lebo tým v skutočnosti Nikki bol. Aj keď ho nemožno pokladať za najlepšieho basgitaristu všetkých čias, v 80tych rokoch sa mu podarilo poblázniť hlavy mnohých ľudí. Glam rock prepojený s bláznivými kostýmami a nespútanými reakciami týchto hudobníkov predstavoval cestu do rockového neba. Alebo skôr do pekla? Ak sa chcete previezť touto diaľnicou smrti, stačí otvoriť Heroínové denníky a môžete nasadať.
Celý príbeh je stavaný na denníkových zápiskoch z roku 1987, ktoré sú prešpikované svedectvami triezvych (a miestami menej triezvych) svedkov, ale obsahuje aj súčasné názory autora na vtedajšie udalosti. Nikki v spolupráci s Ianom Gittingom vytvoril dokonalé svedectvo o totálnom páde do závislostí. Jack Daniels, crack, koks a nakoniec i heroín sa stali Nikkiho nerozlučnými priateľmi. Množstvá omamných látok, ktoré by bežného človeka odrovnali boli preňho iba začiatkom zaujímavého večera. Život na vrchole slávy miloval a nenávidel zároveň. Dával mu a bral všetko, po čom túžil. Predstavte si, že ste úspešný a všetci vás obdivujú, no vás trápi, že nahrávacia spoločnosť vás len zdiera a v skutočnosti vás nikto nemá rád. Cítite sa úplne opustený aj uprostred davu. V šuflíku však máte kopec prachov, tak čo urobíte? Myslím, že Slash, gitarista Guns´n´Roses, a tak trochu aj „mladší brat, ktorého Nikki nidky nema“ sa k tomu vyjadril dosť trefne: „Nikki našiel senzačný spôsob, ako fetovať a zachovať su úroveň. Aby som bol úprimný, keby som mal jeho peniaze, žil by som presne ako on…“
No na druhý deň trebalo vstať, postaviť sa na pódium a hrať pre tisícky ľudí. Nebolo neobvyklé, že nejeden z chalanov skončil pádom z javiska a niekedy dokonca sami nechápali, ako je vôbec možné, že sa dostali cez tú ktorú pesničku, o celom koncerte nehovoriac. To, čo sa dialo po vystúpení, by sme mohli nazvať jedine orgie. Nikki a jeho kolegovia – Tommy a Vince skončili na izbe s neznámymi fanynkami, ktorých mená nepoznali a boli im v podstate ukradnuté. Veď si chceli len užívať! Gitarista Mick Mars sa radšej utiahol s vernejšou priateľkou – fľaškou vodky. Možno bol naozaj natoľko uvedomelý, že sa takýchto výstredností radšej stránil. No určite k tomu prispelo aj chronické ochorenie chrbtice, ktoré mu spôsobovalo nemalé bolesti.
Aj keď sa Nikki snaží v celej knihe reálne vykresliť svoje správanie ako nesprávne a abnormálne, jeho opisy delírnych stavov sa môžu zdať niektorým ľudom ako lákavé. Možno v nich vyvolá akúsi túžbu skúsiť si život pravej rockovej hviezdy. Ak sa však úspešne dostanete na koniec, zistíte, aké to je, keď vám zrazu velý svet postavený zo striekčiek a bieleho prášku padá na hlavu!
Vysoko kvalitne – obsahovo aj graficky – spracovaná kniha, plná úprimnosti, bolesti, no aj šťastných období vás určite zaujme natoľko, že ju prečítate jedným dychom. Či už vás zaujíma skutočný rock´n´roll-ový život alebo pád do drogových osídel, určite budete Heroínovými denníkmi uchvátení.
Katarína Šestinová
