Kalendárovinky: September
Deviaty mesiac patrí v roku k najbohatším, čo dávno vedeli aj Indiáni, ktorí tento čas nazývali mesiacom lovu.
Lovíme aj my: úrodami, keďže žitko je už dooslavované dožinkami a nová múka vonia z chleba i koláčov, zeleninové hriadky vydali dúhu zo sviežej červene karotky, beloby petržlenu, žltosti tekvičiek, zelene hrášku i belasosti kalerábov, zemiačniská tiež expedovali plné vrecia budúcich halušiek a harulí do ochrany pivníc, z viníc i burčiaka vonia slnkom uctené hrozno a i z komôr lákavo vanie nádielka z ovocných stromov a šanca tekutého zakliatia na slivovicu či hruškovicu.
Výstižný je odkaz predošlých generácií: Máj je krásny, ale hladný, pretože ešte nič nedozrieva, no september je iný bohatier a má svoje sympatické esá: je naozaj hýrivo štedrý – krásny a sýty. To za predpokladu pekného počasia – pretože naši predkovia sa v minulosti septembra aj desili – to vtedy, keď prinášal veľa hmiel a mrchavých, vraj jedovatých pár, ako to zakotvuje storočný kalendár o rokoch 1788 , 1799 i 1821.
Mesiac však, našťastie, býva najčastejšie charakteristický skôr počasím vrcholiaceho leta.
Je presýtený dôležitými pranostickými termínmi. Leto drží žezlo, lenže je tu už aktuálna výstraha: Keď sa Slnko k Váham blíži, leto končí – v roku 2019 je dátumom jesennej rovnodennosti pondelok 23. 9. o 9.50 hod. – po ňom už aj o veľmi teplých dňoch hovoríme ako o „nepravom“ lete – lebo je to leto babie. Starkí dobre radievali: V septembri ešte slnko štedro svieti, ale kabát už maj prihotovený.
Tak ako v iných mesiacoch roka, aj september má v obsahu niekoľko typických období, z ktorých najpopulárnejšie je i prvé babie leto.
V prvých piatich dňoch býva charakteristickým ochladenie sv. Egídia, ktoré neraz varovne zahrozí, že máme rátať s pani Jeseňou a o oslávencovi je známe, že už mierni slnko. Za ním nasleduje mariánske leto medzi známymi cirkevnými sviatkami Narodenia Panny Márie (8. 9.) a sviatku Sedembolestnej Panny Márie (15. 9.), ktoré býva charakteristické žiarivou krásou, ktorou sa s nami lúči pravé leto.
Dedovia vedeli: Od Panny Márie Sedembolestnej teplota rýchlo poklesne. Napriek tomu, ešte do jesennej rovnodennosti nás v nejednom roku tešieva neskoré leto svätých Ľudmily (16. 9.) a Matúša (21. 9.), ktoré ale zahrňujú aj oziabavé varovanie: Svätá Ľudmila dažďom obmyla a nadväzujúce, Od Ľudmily svätice obúvaj už črievice a je tu aj odporúčanie od Matúša (21. 9.) s populárnou pranostickou radou: Po Matúši čiapku cez uši.
I keď po jesennej rovnodennosti už vravíme o jeseni, letná terminológia pretrváva, keďže obdobie prvých jesenných dní sa ešte právom nazýva letom svätého Václava (28. 9.), ktoré neraz pretrváva až do prvých októbrových dní a inde v Európe je známe i ako leto archanjela Michala, resp. vo Francúzsku sv. Maurícia.
O sv. Václavovi je známe: zatvára zem a nesie mráz, preto je aktuálna rada: Ide svätý Václav – priprav pec. A vrcholí aj studený monitoring, keď vidiečan ráta – mrazy. Pretože starootcovská múdrosť zakotvuje: Koľko mrazov pred Václavom, toľko mrazov pred Turícami(svätodušné sviatky).
Archanjel Michal, oslávenec z 29. septembrového dňa je jednou z najuznávanejších predpovedných autorít skorej jesene a naši predkovia ho ovenčili záplavou konštatovaní.
S úctivým odporúčaním: Svätému proroku verte Michalovi, ten vám o budúcej zime pohovorí. Načim si všimnúť už predmichalskú noc, pretože: Jasné nebo v noci pred Michalom zvestuje, že po ňom treskúca zima nasleduje. A tiež: Na Michala či z hory či z doly zimný vetrík vstane. Iné: Michal – snehom dýchal ale tiež: Ak na Michalka prší, nebude veľkej zimy do Vianoc.
S jesennou rovnodennosťou umiera, ako verili pohania, slnečný kráľ, s ktorým odchádza na dlhé mesiace životodarné teplo a svetlo, preto si dodnes ako odkaz predkov nesieme i napriek radostí osláv úrod a vinobraní aj chmúrnu vnútornú obavu – z pribúdajúcich temnôt.
Ilustračné foto: Archív iR
