Aj keď býva mesiac júl označovaný za najteplejší v roku a venuje nám pranosticky veľmi populárne letá dvoch svätíc – svätej Margity (okolo 13. 7.) a svätej Anny (okolo 26. 7.), pokračuje Medardova mokrá stopa z júna.
Okolo 4. júla ju sledujú známe prokopské dažde a po stáročia vieme: Na sv. Prokopa – vody plná priekopa. Ďalšou pohromou sú veľmi nebezpečné dažde magdalénske (okolo 22. júla), ktoré často majú aj v strednej Európe v niektorých rokoch i katastrofálne následky – žiaľ, neraz so stratami na životoch a miliónovými škodami na majetku i úrode.
Predkovia nás obohatili o obe varianty – mokrú s divokými – neraz až vražednými povodňami – i slnečnú, ktorú dedovia priliehavo nazvali letnými psími dňami – psíci vtedy celodenne zaliezajú do tieňa.
Rozprávkové leto svätej Anny je vrcholom tohto ročného obdobia. Býva už, napriek vysokým teplotám, aj časom nášho začínajúceho smútku z citeľne sa skracujúcich dní – leto, samozrejme, trvá až do septembrovej rovnodennosti – lenže svetla ubúda.
Júl, ktorý na Morave a v Česku nazývajú červencom, býva, podľa ich dávnej výstižnej pranostiky podľa starootcovského „modelu“ – Měsíc červenec – ze sparna, potu, deště a bouří spletenec.
Keď v júli zo dňa ubúda – horúčav pribúda. Je to však aj požehnaný čas nového chleba – čo má v „agende“ oslávenkyňa z 13. júla – Margita. Dávno pred novodobými olympijskými hrami, venovala sa známa letná svätica disciplíne – hodu kosákom do žita, pretože je stále suverénnou štartérkou žatvy.
Chlebová orientácia je radostná – prináša dožinky s vencami hojnosti a oslavami.
V Margitkinom batôžku však býva i odpornejší obsah. Je všeobecne známe: Margita sype muchy za humná. A nielen tam – rozsýpa muchy, ovady a inú háveď doslova všade, sú nielen premnožené, ale aj mimoriadne dotieravé a krvilačné.
Bzučiace pľuhavstvá vedia: načim sa im zásobiť – tepla začína zrána a nocami tíško ubúdať. Napriek tomu, že len deň po Margitkinom sviatku má ešte meniny aj Kamil, o ktorom starkí vraveli: Na Kamila – zo slnka najväčšia sila.
Konkuruje Eliáš (20. 7.) – o ňom na dedinách vedia, že bielizeň usuší razom a to aj pod kriakmi – ale o deň neskôr to vraj už neplatí.
Ibaže, po vodne rizikovej Magdalénke už striehne aj Anna – a hoci býva darkyňou legendárneho leta – ľudkovia už vedia, že platí: Od svätej Anky, chladnejšie večer aj za ránky.
Svätá Anna – chladná z rána, ba niekde o nej hovoria: Svätá Anna – jesenná už je panna. To o nej dobre vedia aj hubári, pretože práve dňom svätej Anny je vraj jej termín tajomného zakladania hríbikového potešenia už jesennej kvality.
Ale aj tak ešte niečo hreje: je to radosť z dobrej úrody, keď sa roľník na Jakuba (25. 7.) dočká naplnenia radostnej gazdovskej pravdy: Jakub, chleba nakúp – pálenky nalej – pôjdeme ďalej. K dožinkám.
Tento letný svätec patrí k tým, ktorí dovidia až k Vianociam. Starkí verili: Ak teplo na Jakuba – studené Vianoce. V minulosti sa nejeden vidiečan venoval bizarnej aktivite – rátal mračná. Lebo kedysi dávno niekto presne podľa toho zvedel: Koľko mračien jakubských – toľko snehov zimných.
Ilustračné foto: Archív iR
