Červeným nazývajú vyznávači lesnej múdrosti ôsmy mesiac roka – v záhradách chytá ovocie túto farbu voňavej šťavnatej zrelosti. Ibaže ju už začína chytať aj lístie a jeho prvé takto kolorované opady našepkávajú – jeseň sa blíži.
Znalci pranostík už cez prvý augustový deň, ktorý je v cirkevných kalendároch sviatkom sv. Petra v okovách, so záujmom pozorujú, či príde posledná z pomedardovských daždivých vĺn, známa ako peterské dažde. Tie v nejednom roku nekompromisne končia skvostné leto svätej Anny.
Na rozdiel od výdatných júlových pomedardovských daždivých vĺn však majú peterské dažde vľúdnejšiu formu, ktorú charakterizuje aj starootcovský poznatok: Augustové dažde sú ako ženský plač – netrvajú dlho.
Napokon, už štvrtý augustový deň prináša v nejednom roku poriadne horúčavy, ktorým patrí, podľa svätca tohto dňa sv. Dominika, i pomenovanie dominikovská horúčava. Jedna z jeho pranostík dovidí dokonca až do apríla, keď tvrdí: Ak sa Dominik potí, Marek (25. 4.) bude ešte v kožuchu. Varovná je aj ďalšia skúsenosť: Keď je teplo na Dominika, tuhá zima sa nás dotýka.
Ale, leto je ešte tu – aj s teplými prehánkami, o ktorých už pradedovia vedeli: Dážď, ktorý v auguste dopoludnia prší, skôr ako obed pominie sa usuší. Optimizmus však oslabuje aj ďalekosiahlejšie konštatovanie predkov: Augustový dážď už k zime hľadí a na teplo sa už nedá vždy spoliehať.
Chladnejšie rána nás obdarúvajú aj trblietavými klenotmi – pribúda rosy – a tá má najmä na horských lúkach svoj očarujúci pôvab. Má i veštecký význam, keď je známe: V auguste ak sú veľké rosy, pekné počasie to nosí. A rosa má dokonca aj kozmetické účinky – viaceré tetušky z hôr čistú rosičku dodnes rady použijú i ako pleťovú vodu s omladzovacími účinkami.
Vedno s červenajúcim lístím je v tomto mesiaci ľudovými meteorológmi pozorne sledovaný aj desiaty august. Sviatok má svätý Vavrinec, o ktorom starkí vraveli, že dáva letu prvý chladivejší štuchanec a počasie vraj môže signalizovať: Svätý Vavrinec ukazuje, aká jeseň nastupuje.
Držme si tiež palec, aby oslávenec Vavrinec v tento deň výdatne zaplakal – lebo jeden z najpopulárnejších meteorických rojov v roku, známe Perzeidy, nazývali dedovia aj slzami sv. Vavrinca a to býva úchvatné nebeské divadlo.
Lenže, všetko môže ešte ovplyvniť oslávenec z 24. 8. – svätý Bartolomej, ktorý ešte dokáže zmierniť i chladnejšie rána. Prináša slávne bartolomejské leto, ktoré v nejednom roku pretrvá i desať dní. Z toho sa vždy tešia aj vinohradníci, pretože sa spoliehajú i na obsah rešpektovanej českej pranostiky: Krásne-li o sv. Bartoloměji – vinaři se smějí.
Tento svätec má v agende aj letné vodné rozkoše, ktoré môže ukončiť istý mrchavý jeleň – údajne just na Bartolomeja zákerne naciká do vody a spôsobí ich ochladenie. Svätec má vplyv i na hromy a blesky, pretože práve on robí obávaným letným búrkam koniec a zatvára ich do zimnej siene. Velí aj plazom – nakáže hadom i jašteričkám, aby sa tiež urýchlene odobrali do zimných spální.
Aby sme však o pár mesiacov v jesenných pľuštiach a vo fujaviciach zimy mali na čo spomínať, aj vľúdny svätý Augustín (28. 8.) dokáže v nejednom roku vyčarovať krásne letné dni. Hoci starí vidiečania vravievali, že práve v čase jeho sviatku leto už opúšťa krajinu.
Iba deň potom je cirkevný sviatok sťatia sv. Jána a česká ľudová múdrosť tvrdí: Na svatého Jana stětí vlašťovky již od nás letí… a zbalené majú už i bociany.
Ilustračné foto: iR – Belo Hefler
