Situácia na slovenskom trhu poézie núti hneď na úvod konštatovať, že popri úplne prirodzenej existencii (nad)produkcie (pod)priemeru, čo je štandardným dôsledkom atmosféry „každý má čo povedať“ a „kvalita je len problémom perspektívy“, sú k dispozícii aj iní autori (a ich texty). Takí, ktorí na jednej strane v čitateľovi spoľahlivo vyvolávajú hlboké emocionálne zážitky, na strane druhej kladú pri interpretácii zaujímavé prekážky.
Uvažovať o básnických zbierkach niektorých súčasných slovenských autorov znamená tak vstúpiť do sveta, v ktorom sa na ploche krátkej básne odohrávajú neopakovateľné strety imaginatívnych vesmírov.
Vydavateľstvo OZ Slniečkovo sa na slovenskej scéne objavilo v čase, keď sa zdalo, že kvalitnej poézie niet, alebo je už všetka, čo stojí za to, vydaná. V prostredí silných vydavateľských domov produkujúcich umelecky kontroverzný mainstream to vyzeralo tak, že okrem silného Kalligramu. tvoriaceho špičku vo vydávaní intelektuálne podnetnej populárnej a odbornej literatúry, tu dokážu ostatné „one man“ vydavateľstvá ako Modrý Peter (slovenská poézia), L.C.A. (zaniknuté a znova vzkriesené pod značkou KK Bagala vydávalo a znovu vydáva slovenskú prózu), Petrus, Artforum alebo Drewo a srd len paberkovať.
Opak bude zrazu pravdou, keď s pokorou i úľavou prijmeme skutočnosť, že písanie a čítanie poézie a pôvodnej slovenskej prózy je a pravdepodobne ešte dlho ostane menšinovou záležitosťou. Niektorí dokonca tvrdia, že aj týmto spôsobom si umelecká „produkcia“ uchováva svoju autonómnosť vo veciach dokazovania (a ukazovania) kvality…
Jednotný dizajn všetkých doteraz vydaných zošitov je dielom Grocha – grafika. Vsadil na čiernobielu jednoduchosť fotografií s výrazným červeným obdĺžnikom v ľavom hornom rohu, v ktorom sú umiestnené priezvisko autora a názov zbierky. Zadnú stranu tvoria stručné údaje o autorovi a informácie o vydaných i pripravovaných tituloch. Jemne žltkastý recyklovaný papier prináša okrem pocitov výnimočnosti pri čítaní možno aj snahu matériou potvrdiť dušu (ducha) kvalitnej poézie.
Citát Eliasa Canettiho „len pokoj a pomalosť stoja ešte v živote za to“ na úvod a osemnásť krátkych meditácií vo voľnom verši – to je asi najkratšia možná charakteristika básní v zošite Rudolfa Juroleka Život je možný.
Pri pozornejšom čítaní už odhaľujeme ďalšie jemné zákutia významov slov a veršov, ktoré Jurolek skladá jednoducho, úsporne, no o to magickejšie vo výsledku. Jednoduchosť však uňho nie je totožná s prvoplánovosťou. Je to skôr suverénna precíznosť, s akou narába so samozrejmými a naoko všednými významami slov, ktoré potom na ploche celej básne ponúkajú intelektuálne silný obraz. Taká je už úvodná báseň:
Prečo chodím na tento kopec? / Pretože krajina dolu, práve ožiarená slnkom, / vyzerá ako nedosiahnuteľný raj? / Pretože tam spievajú vtáci, akoby / na svete neexistovalo zlo? / Pretože v máji vonia neznámymi trávami? / Pretože z neho vidieť ďalšie kopce / s chodníčkami vedúcimi do neba? / Pretože všetko je tam také prosté / a ja neviem ani kvitnúť, ani voňať, / ani byť šťastný?
Jurolekovou ústrednou témou sa zdá byť neschopnosť a túžba prekonať ju bez straty cti a dôstojnosti. Neschopnosť písať, milovať, žiť, zanechať po sebe čitateľnú stopu nevedie k rezignácii či patetickým meditáciám o nesmrteľnosti. Práve naopak, keď jediným výsledkom / je prejdená cesta, / únava v nohách, / vietor, ten nepokoj krajiny, / obloha nad tým: ešte jeden svet. / Život je možný.
Život je možný – teda nie nutný, ani nevyhnutný, ani daný. Život môže aj nebyť, ale to, že je, že reálne existuje, mu dáva rozmer slobody. A tá nás potom robí takými šťastnými.
Táto optimistická výpoveď, povzdych, obyčajné konštatovanie evidentnej pravdy posúva básnický subjekt do hľadania sveta skutočne ľudského – slobodného: Už nechcem vedieť viac. /Prečo neviem žiť ako lesná zver, / ktorá vie práve toľko, / aby mohla zostať slobodná? / Čo potrebujem vedieť? / Že mám niekoho rád. / Kde pramení voda. / Čo robiť, keď prší. / Kedy prichádza zima. / Kde mám domov. Očisťovanie, zbavovanie sa nánosov zbytočností, ktoré so sebou prináša socializácia v každej spoločnosti nie je ani na okamih spojené s negatívnymi pocitmi. Vedomie vlastnej bezvýznamnosti sa stáva paradoxne tou silou, ktorá pôsobí pozitívne: Buď pokojný: / život si nepodrobíš, / spása nepríde, / ale zomrieť môžeš šťastný.
Jurolekove básne sú naplnené skôr prírodným než sociálnym, skôr individuálnym než komunitným, to masové chýba úplne. Jeho vyčlenenosť, vyhranenosť však nepôsobia uzavreto, pri čítaní máme neustále pocit otvorenosti, pocit, že báseň s nami komunikuje.
Tento paradox zrejme súvisí práve s existenciálnosťou tém, v ktorých sa autor pohybuje. Zrozumiteľnosť je daná spoločným osudom všetkých ľudských bytostí, ktoré sa môžu líšiť farbou kože, kultúrnymi návykmi či rečou, vo vnútri sú však rovnako slabí, neistí, pokorní, dôstojní, šťastní a krásni.
Čítať Juroleka znamená vstúpiť do sveta, v ktorom je malosť a ničotnosť človeka zároveň jeho najsilnejšou zbraňou naplniť svoj život zmyslom. Veď o nič iné v ľudskom živote ani nejde…
…………………………………………………………………………………………………………………………………….
Básnická zbierka Rudolfa Juroleka vyšla v prešovskom vydavateľstve OZ Slniečkovo, ktoré založil a vedie básnik Erik Jakub Groch. Názov projektu je Veršeonline. Zošity súčasnej poézie. Zatiaľ vyšlo dovedna 14 zošitov. Prvá knižka vyšla v decembri 2006, nateraz posledná tohto roku. Čoskoro vyjdú básne Leanne O‘Sullivan – Bulímia. Na prekladoch sa podieľali Marián Andričík, Miroslava Gavurová, Ján Gavura, Sylvia Galajda, Martin Solotruk a Ľubica Mrózová. Jednotná cena každej zbierky je 1.00 €.
Tu je krátky komentár o nemeckom vydaní zbierky Život je možný (v nemčine).
Doteraz vyšlo:
Erik Jakub Groch – Em
Billy Childish – Do neba povedala
Rudolf Jurolek – Život je možný
Charles Simic – Svet sa nekončí
Yehuda Amichai – Láska
Radovan Sidor – Prvá kniha
Carol Ann Duffy – Uchvátená
Robert Welsch – Crosshaven
Andrew Motion – Cena všetkého
Leontia Flynn – 26
Erik Jakub Groch – Infinity
Ivan Wernisch – Hlava na stole
Wislawa Szymborska – Neprítomnosť
James Sutherland-Smith – Melónové dievča
O Erikovi Jakubovi Grochovi a o niekoľkých vyššie menovaných zošitoch naozaj zaujímavo pohovoril Daniel Hevier.
Rudolf Jurolek sa narodil v roku 1956 v Zákamennom. Doteraz vydal knihy Posunok (1987), Dobrovoľná samota (1994), Putovanie Jakuba z Rána (1996), Hierografia (1999). Žije v Breze na Orave, kde pracuje ako redaktor novín.
