Štefan Hundža, medzi svojimi nazývaný Hangya, rodák z Podhradia, člen zboru košickej opery Štátneho divadla, otec dvoch nadaných synov.
V súčasnosti hrá v Bratislave na Novej Scéne v muzikáli František z Assisi, v Košiciach na Malej Scéne v kabarete zo súčasnosti Čakanie na Turka, v Prešove v Divadle Jonáša Záborského v muzikáli Mária Antoinetta a v Košiciach v Štátnom divadle (historická budova) vo všetkých operách a operetách.
Popritom nám stihol odpovedať aj na pár otázok.
Členom operného zboru v Štátnom divadle v Košiciach si od roku 1994, hráš väčšinou v muzikáloch? Vyberáš si hry a predstavenia? Vyberajú si teba podľa postáv, na ktoré sa typovo hodíš?
Výber postáv je daný podľa môjho hlasového rozsahu a charakteru i zjavu.
V novembri stihol okrem toho premiéru pôvodného košického muzikálu Matúš-Čák Trenčiansky z dielne Ľuba Horňáka (hudba) a Doda Gombára (libreto) v Divadla Cassia. Muzikál vznikol podľa rovnomennej opery, tú bolo treba „kompletne prerobiť“.
Mnohí sa pýtajú, prečo pôvodný košický.
Muzikál Matúš-Čák Trenčiansky je pôvodný preto, lebo sa v tomto „muzikálovom“ žánri ešte nehral na žiadnej scéne. Myslím, že je to aj preto, lebo je to úplne prvý muzikálový projekt, vytvorený v novom košickom muzikálovom Divadle Cassia. V tomto muzikáli účinkujú herci, speváci a žiaci konzervatória a to skoro všetci z Košíc, preto sa zatiaľ hrá a bude hrať na domovskej scéne Divadla Cassia.
Musel si sa do konkurzu prihlásiť, alebo si ťa vybrali? Vyberalo sa vraj už na jar, autori sa údajne zamerali na to, aby dali šancu neskúseným hercom a adeptom, čo ty nie si.
Samotný konkurz bol riadne vyhlásený, ale mňa si vybrali vzhľadom na to, že ma poznali z iných muzikálových postáv a projektov, ktorých som sa zúčastnil a ktoré som stvárnil. Napríklad autor hudby Ľubo Horňák ma videl a počul na bratislavskej Novej Scéne aj v úlohe Athosa z muzikálu Traja Mušketieri, aj v úlohe Čierneho rytiera z muzikálu František z Asissi.
Ako dlho sa nacvičovalo – ty samotnú svoju rolu, resp. všetci kompletné dielo?
Z dôvodu spracovania koncertnej verzie rockovej opery na muzikálovú formu bolo naštudovanie tohto muzikálu náročné kvôli časovým posunom.
Nie každému je jasné, ako je to s alternantmi. Ty si Matúš-Čák, hlavná postava a ak by si bol nedajbože chorý, resp. by si z iných dôvodov nemohol odohrať predstavenie, prichádza na rad záskok? Alebo to je spravodlivo rozdelené?
Pôvodne som mal byť do roly Matúša-Čáka obsadený sám, čo je ale dosť náročné a niekedy nebezpečné, práve z časového a zdravotného hľadiska. Chvalabohu sa ale podarilo nájsť vhodného alternanta – sólistu opery ŠD – Košice môjho kolegu Mariána Lukáča, ktorý je výborný človek a preto je s ním ľahko dohodnúť kedy kto hrá.
Muzikál mal premiéru 18. novembra, aká bola? Koľko ste odvtedy odohrali repríz a koľko si ich odohral ty?
Premiéra priniesla zaslúžené ovocie a odmenu – fantastický pocit zadosťučinenia, že všetok čas a hodiny tomu venované stáli za všetku námahu a pot. Doteraz bolo päť predstavení, z ktorých som odohral tri.
Podľa informácií na webovej stránke muzikálového divadla CASSIA, kde sú uvedené ďalšie informácie a podrobnosti, aj obsadenie ostatných postáv, ďalšie predstavenia v tomto roku budú ešte 20., 21. a 22. decembra vždy o 19tej hodine.
V čom je táto košická verzia iná, ako pôvodné spracovanie formou opery?
Do muzikálu Matúš-Čák Trenčiansky sa pridalo veľa činoherných prvkov – dialógov, práve preto, aby tento muzikál mal svoj charakteristický príbeh a tým zachovanú dejovú líniu.
Vraj boli intrigy, zastrašovanie a násilie blízke Matúšovi-Čákovi. Mal vlastný dvor podobný kráľovskému, dokonca bola časť terajšieho západného Slovenska označovaná ako Matúšova zem. Ako si sa s touto postavou stotožnil?
Históriu prenechajme histórii a historikom. Tento muzikál má ľudí potešiť a preniesť z dnešného života do iného pomyselného sveta a ja v danom prípade vystupujem ako interpret.
Spomínal si pre médiá, že si čerpal inšpiráciu aj z hradu Krásna Hôrka. Stačilo ti pozerať na hrad – predstavovať si ako sa tam panovalo?
Krásna Hôrka je celkovo úžasnou inšpiráciou pre môj duševný pokoj, aby som následne vedel na javisku podať adekvátny výkon.
Kedysi si sa vyjadril, že pre teba je najlepšie, keď sa dá všetko odspievať, nie hrať a hovoriť. Muzikál však nie je len o hudobnej zložke, je v ňom dokonca menej hudby ako v operete, už si si zvykol?
Myslím si, že muzikál je novodobá opereta a pomer hudby a hovoreného slova je v týchto dvoch žánroch približne rovnaký – vyvážený, dokonca v muzikáli je viac hudby.
Na Prvý sviatok vianočný vystúpiš spolu s inými umelcami v Podhradí, v miestnom rímsko katolíckom kostole Všechsvätých. Ty už však jeden vianočný koncert máš za sebou, začiatkom decembra vystúpil v košickej Steel aréne španielsky tenor José Carreras spolu so 65-členným orchestrom Štátnej filharmónie Košice a vašim 40-členným speváckym zborom. Aké to bolo? Ako si sa cítil? Ako sa cíti rocker, ktorý spieva takýto žáner?
Je to famózny pocit spievať spolu s jedným z troch najväčších operných spevákov na svete vo vypredanej Steel Arene, hlavne keď mi Maestro svojim zjavom a hlasom pri prvom tóne pripomína môjho otca, ktorý síce spieval „len“ v krásnohorskom kostole.
Priblížiš čitateľom niečo aj zo zákulisia? Aký je veľký tenor v bezprostrednej blízkosti?
Pán Maestro José Carreras pôsobil skromne a bez hviezdnych manierov. Ako nastúpil na koncertné pódium, tak prvé čo bolo – otočil sa na nás (zbor), krásne na nás všetkých žmurkol, ukázal, že sme jedničky a išli sme na to.
Bolo ťažké pripravovať sa, koľko hodín si trávil nacvičovaním?
Vzhľadom na to, že sme všetci profesionáli a ovládame spievanie z nôt, nepotrebujeme extrémne veľa času na prípravu takýchto koncertov. S maestrom sme mali spolu dve štvorhodinové skúšky, no my sme samozrejme nacvičovali už niekoľko dní vopred.
Prežíva dosť hektické týždne v závere roka. Aj napriek tomu, že mal byť počas Vianoc niekde inde, ochotne prisľúbil účasť na charitatívnom vianočnom koncerte v rodnej dedine, v miestnom kostole. Spolu so svojimi synmi, Petrom Cmorikom a Helenkou Pál Balážovou prídu 25. decembra (začiatok 15.30 h.) ozvláštniť atmosféru Vianoc. A nielen to. Charitatívny charakter podujatia podporia tým, že celý výťažok z dobrovoľného vstupného venujú na obnovu mramorovej pamätnej tabule, ktorú pre manželský pár Andrássyovcov dal vyrobiť úradnícky zbor na pamiatku založenia dôchodkového fondu.
Počúvajúc toto všetko sa teda právom pýtame, koľko času z bežného týždňa (vrátane víkendu) ostáva na súkromný život umelcovi ako si ty?
Vzhľadom na maximálnu vyťaženosť, ktorá zahŕňa soboty, nedele a aj sviatky, týždeň nevynímajúc – priestor na súkromný život je minimálny ak nie žiadny, doslova vzácny. Takže keď si predtým spomenula aj výučbu spevu v súkromnej muzikálovej škole, tak z dôvodu časovej zaneprázdnenosti poskytujem len pár súkromných hodín.
Nedá nám neopýtať sa na záver na to, čo zaujíma domáce publikum asi najviac a to je hranie so SEXITom. Klubovú atmosféru si vynahradzuješ vystúpeniami v Rožňave a v Košiciach s projektom HuFu, ale nechýbajú ti koncerty? Alebo budeš teraz opäť častejšie hrávať so Sexitom?
Samozrejme, že mi chýba rocková scéna, ale za posledné štyri mesiace by som nemal čas ani na jeden koncert, no dúfam, že si ten čas a priestor nájdem na jar, resp. v lete, kedy by sme mohli urobiť nejaké rockové koncerty. HuFu funguje výborne, ale stíham len 2-3 vystúpenia mesačne. So Sexit-om spolupracujem vždy podľa aktuálnej potreby.
Ďakujeme za rozhovor.
Katarína Prékopová
Komisia kultúry, športu a cestovného ruchu pracujúca pri Obecnom zastupiteľstve v Krásnohorskom Podhradí ďakuje Štefanovi Hundžovi za prisľúbenú účasť na charitatívnom koncerte.
Foto: Archív Štefana Hundžu / www.hundza.eu
