Vzhľadom na strategickú polohu hradu na rozhraní medzi Gemerom a Spišom možno predpokladať aj staršie osídlenie hradného vrchu. Výskumom z roku 1971 (Vallašek – Fiala) sa tu podarilo zachytiť stopy osídlenia ľudu s kanelovanou kultúrou z neskorej doby kamennej (2200-1800 r. pr.n.l.), ktorý tu žil vo výšinnej, snáď i opevnenej osade. Všetky stopy po ďalšom, mladšom osídlení boli zničené pri výstavbe kamenného hradu, kedy došlo k veľkým zásahom aj do kamenného podložia. Jediným dokladom možného slovanského osídlenia zostáva názov hradu Krásna Hôrka, ktorý sa v nezmenenej podobe, bez významového jazykového prekladu dostal aj do maďarčiny v podobe Krasznahorka.
Z listinného materiálu, ktorý sa zachoval zo sporov medzi Mariássyovcami a Bebekovcami sa dozvedáme, že po roku 1322 bolo panstvo Krásna Hôrka sporným majetkom. Roku 1333 sa spomína Krásna Hôrka už ako hrad – castrum. Bebekovci ju získali späť až po tridsaťročnom súdnom spore v roku 1352 a preto výstavba hradu spadá do obdobia vlastníctva Mariássyovcov okolo roku 1320.
Hrad postavili na dôležitej križovatke obchodných ciest vedúcich z Košíc do bohatých baníckych oblastí Slovenského rudohoria a na Spiš. Na najvyššom bode hradného vrchu vybudovali najprv hranolovitú obytnú vežu a opevnenie priľahlého malého nádvoria na jej juhozápadnej strane. Vzhľadom k obytnému charakteru veže nie je vylúčené, že táto bola postavená už v 2. polovici 13. stor. Ďalšou etapou stavebného vývoja hradu je jednotraktový palác a nové opevnenie na jeho severnej strane, do ktorého bola pojatá aj posledná časť starej prístupovej cesty. V novom nádvorí vznikla aj hradná studňa. Palác na východnej strane pripojili k opornému pilieru obytnej veže. Tento malý gotický hrad sa počas nasledujúcich dvesto rokov až na malé vnútorné úpravy takmer nezmenil.
Bebekovci patrili medzi najvplyvnejšie feudálne rody v Uhorsku, kde im patrilo niekoľko hradov (František I. Bebek bol dokonca uhorským palatínom). Boli známi svojou dvojtvárnou politikou v bojoch o trón, čo im prinieslo i stratu majetkov, ktoré sa im však podarilo získať späť. Aj v pohnutých rokoch pôsobenia bratríckych Jiskrových vojsk v okolí Rožňavy neboli ich otvorenými nepriateľmi, preto Krásnu Hôrku na rozdiel od iných panstiev a hradov nezabrali Jiskrovci, ale zostala v rukách pôvodných majiteľov. Po odchode Jiskrových vojsk z územia Slovenska Imrich Bebek vstúpil do služieb kráľa Mateja Korvína. Po bitke pri Moháči sa vtedajší majiteľ hradu František II. Bebek priklonil na stranu Ferdinanda, aby získal úrad gemerského župana. Ako župan zriadil na hrade tajnú mincovňu, v ktorej razil falošné mince na lícnej strane raz s portrétom Zápoľského, raz Ferdinanda, ako si to okolnosti vyžadovali. Vzhľadom na turecké nebezpečenstvo dal na hrade vybudovať nový veniec opevnenia s tromi mohutnými delovými baštami, z ktorých najväčšia, zvaná Dobogó bašta, chránila nový východný vstup do hradu. Z tejto strany vybudovali medzi baštami na tzv. kurtine širokú delovú terasu, na ktorej stáli ťažké delá uliate v r.1545 a 1547 (zachované dodnes). Súčasne so stavbou nových opevnení boli upravené aj interiéry starého hradu, ktorý dostal goticko-renesančný charakter, pričom západnú časť hradného paláca zvýšili a upravili na spôsob veže. Mohutné vonkajšie opevnenie s tromi okrúhlymi delovými baštami talianskeho typu postavili na spôsob nového opevnenia jágerského hradu, ktoré približne v tom istom roku realizoval taliansky fortifikačný staviteľ Alessandro da Vedano. Prestavba Krásnej Hôrky bola dokončená okolo roku 1546.
Bebekovská prestavba zmenila pôvodný pôdorys hradu, jeho vonkajší vzhľad i vnútorné usporiadanie. Krásna Hôrka sa stala modernou pevnosťou podľa požiadaviek pokročilej bojovej techniky. Po dobytí hradu vo Fiľakove tiahol František Bebek so svojím vojskom proti Turkom. Čoskoro však zistil, že Turci sa zmocnili hradu s cisárovým súhlasom, vrátil sa z boja a pripravoval sa na pomstu. Napádal a pustošil majetky kráľa a jeho prívržencov. Spojil sa s Matejom Bašom z Muráňa a spoločne podnikali lúpežné výpravy (medziiným vyrabovali kostoly v Dobšinej a Rimavskej Sobote a kláštor Lapis refugii (Kláštorisko v Slovenskom raji). Napriek tomu, že sa zúčastnil na trestnej výprave proti Tomášovi Bašovi a pomohol ho chytiť, poškodení šľachtici si vymohli na ríšskom sneme potrestanie Františka Bebeka a jeho syna Juraja stratou majetkov a vyhnanstvom. Rozhodujúci boj medzi cisárskym vojskom a Bebekom, ktorý sa medzitým pridal na stranu Turkov, sa odohral pod Krásnou Hôrkou, kde s tureckou pomocou prinútil cisársku pechotu dať sa na útek. Toto víťazstvo mu však bolo osudné. Musel opustiť Gemer, odišiel do Sedmohradska, dostal sa k dvoru Jána Žigmunda, kde bol r. 1558 zavraždený. Jeho syn Juraj si roku 1557 vymohol u cisára milosť a prinavrátenie niektorých majetkov, medzi nimi i Krásnu Hôrku. Ako cisársky prívrženec bojoval proti Turkom a v tureckom zajatí strávil 5 rokov. Po návrate upadol do podozrenia, že z poverenia Jána Žigmunda má organizovať povstanie. Cisárske vojská napadli bebekovské majetky a Bebekovci stratili po Krásnej Hôrke aj pevnosť (bývalý kláštor paulínov) v Gombaseku a svoj rodový hrad v Plešivci. Roku 1566 opustil Juraj Bebek Uhorsko, utiahol sa do Sedmohradska, kde zomrel ako posledný mužský potomok rodu roku 1567. Majetky Bebekovcov pripadli cisárovi a na Krásnej Hôrke sa vo funkcii veliteľov hradu striedali hradní kapitáni, čo neprospelo hradu a viedlo k úpadku hospodárenia na hradnom panstve, ku ktorému patrilo vyše 20 obcí.
Tretie stavebné obdobie krásnohorského hradu súvisí s novým zemepánskym rodom Andrássyovcov. Roku 1578 prišiel z komárňanskej pevnosti na Krásnu Hôrku za hradného kapitána Peter Andrássy pochádzajúci zo Sedmohradska. Roku 1585 získal prepožičanie hradu na 10 rokov do zálohy. Hodnosť hradného kapitána priznali i jeho potomkom s možnosťou ďalšieho prepožičania hradu. Až jeho vnuk Matej Andrássy dostal v roku 1642 donačnou listinou Ferdinanda III. dedičné vlastníctvo na Krásnu Hôrku a bývalé bebekovské majetky. S jeho pôsobením sú spojené prestavby a prístavby v obvode niekdajšieho hradného múru bebekovského hradu. Vzniklo tu jednotraktové obytné krídlo pristavané k starému renesančnému ohradnému múru za „Dobogó“ baštou a členené na severnej strane krytou pavlačkou na kamenných krakorcoch. So starým hradom bolo spojené dvomi krátkymi priečnymi krídlami s podjazdami. Do starého nádvoria situovaného na severnej strane horného hradu vstavali ďalšie miestnosti, ktoré spojili okružnou chodbou. Chodba pokračovala aj v nádvoriach stredného hradu, kde bola podchytená pristavanými arkádami prízemia. Matej Andrássy dal vybudovať aj tzv. dolný hrad – obytný trakt s kuchyňou pre hradnú posádku so stajňami v prízemí a novú hradnú bránu. Pravdepodobne v tomto období vznikol aj ďalší pás opevnenia na východnej strane – parkanový múr.
Matejov syn Mikuláš I. pokračoval vo vojenskej kariére svojich predkov. Zúčastnil sa bojov proti Turkom a za verné služby bol povýšený do barónskeho stavu. Stal sa gemerským županom a kráľovským radcom. Župné zasadnutia zvolával na Krásnu Hôrku, ktorá sa stala sídlom i politickým centrom Gemerskej župy. V 70. a 80. rokoch 17. storočia prikročil k rozšíreniu, prestavbe a vnútornému spojeniu objektov hradného areálu. Na staršom hradnom múre medzi východnou baštou a podjazdom pred juhozápadnou baštou vybudoval nové jednoposchodové reprezentačné obytné krídlo spojené s hradným palácom. V miestnostiach na l. poschodí zriadil zasadaciu sieň pre župné kongregácie. Hradný palác bol zvýšený o jedno podlažie s otvorenou stĺpovou chodbou na spôsob talianskych loggií. Po týchto prestavbách už neobnovili fortifikáciu hradu, ktorý r. 1685 obliehalo cisárske vojsko poslané proti Andrássyovcom ako spojencom Štefana Thökölyho. Ani ďalšie úpravy hradu v 18. stor. za Štefana Andrássyho, niekdajšieho kuruckého kapitána mesta Levoče, nemali fortifikačný charakter.
Andrássyovci sa stali jedným z najzámožnejších rodov v Uhorsku a vzhľadom k tomu sa snažili vytvoriť z Krásnej Hôrky reprezentačné sídlo svojho rodu. V 30. rokoch 18. stor. za Františka Andrássyho došlo k ďalšej barokovej úprave hradu. Ohradením priestoru pred vstupnou bránou hradu bolo vytvorené nové vstupné nádvorie s nárožnou vežičkou a veľkou vstupnou bránou s erbom a heslom rodiny v nadpraží. Pravdepodobne v tomto období pribudol do hradu barokový kamenný stĺp so sochami svätcov (dnes rozobratý; sochy sú umiestnené v rodinnej hrobke a samotný stĺp na hornom malom nádvorí).
Posledným vlastníkom hradu, ktorý ho obýval, bol Štefan Andrássy III., ktorý pod vplyvom svojho brata Antona, rožňavského biskupa, dal v 1770 prestavať východnú baštu na hradnú kaplnku. V tomto období pribudla pred vstupnú bránu do hradu aj malá neskorobaroková otvorená kaplnka s kamennou sochou sv. Jána Nepomuckého, patróna rožňavského biskupstva a pravdepodobne aj drobná stĺpovitá procesiová kaplnka na južné úpätie hradného kopca.
V roku 1817 hrad postihol požiar zapríčinený bleskom, ktorý najviac poškodil hradné jadro. Najnevyhnutnejšie opravy dala urobiť po roku 1820 vdova po Štefanovi III. Mária Festetichová, ktorá sa však z hradu odsťahovala do kúrie v Krásnohorskej Dlhej Lúke. V obnove hradu pokračoval jej syn Juraj Andrássy, veľký milovník vedy a umenia a aktívny zakladateľ vedeckých inštitúcií v Uhorsku, ktorý si zaumienil vytvoriť z Krásnej Hôrky súkromné rodové múzeum. Pamätná doska osadená nad treťou hradnou bránou dodnes pripomína prvú veľkú skupinu návštevníkov 19. augusta 1867, ktorou boli členovia Spolku uhorských lekárov a prírodovedcov v počte 126 osôb. V roku 1875 bolo hradné múzeum sprístupnené verejnosti. Konečné úpravy hradného múzea realizoval Jurajov syn Dionýz Andrássy od r. l872 do r. 1908. Dal upraviť hradnú kaplnku, do ktorej otvoril nový bočný vchod z hradného nádvoria. V prízemnej časti stredného hradu zriadil rodinnú kryptu. Na poschodí západného paláca vytvoril pietne múzeum svojej zosnulej manželky Františky. V tomto období boli nad východnú barokovú vstupnú bránu umiestnené tri barokové sochy svätcov zo stĺpa, ktorý stával v strednom nádvorí pred kuchyňou s pekárňou (viditeľné na starších fotografiách hradu zo zač. 20. stor.; počas pamiatkovej obnovy hradu v 2. pol. 20. stor. boli premiestnené do rodinnej hrobky).
Niekedy v 1. polovici 19. stor. bola v priestore parkanu pod severovýchodnou baštou postavená novogotická pohrebná kaplnka, o ktorej sa nezmieňuje žiaden z dostupných prameňov k dejinám hradu. Jej podoba sa zachovala na najstarších fotografiách hradu zo začiatku 20. stor. Kaplnka bola zbúraná v prvých desaťročiach 20. stor. po zriadení novej rodinnej hrobky na hrade.
Po roku 1945 bol hrad poštátnený a múzejne sprístupnený okrem jeho najstaršej časti, ktorá bola ruinou. Komplexná pamiatková obnova hradu sa začala pripravovať ešte v 50. rokoch 20. stor. Pristúpilo sa k nej však až v 70. rokoch po uskutočnení archeologického a pamiatkového výskumu horného hradu v lete 1971 (Ing.arch. A. Fiala a Dr. A. Vallašek). Projektové práce spracoval Stavoprojekt Bratislava (Ing. arch. Hirth, Ing. arch. Janáková), obnovu realizoval Pamiatkostav n. p. Žilina, metodický dozor zabezpečoval Krajský pamiatkový ústav v Prešove. Komplexná rekonštrukcia hradu bola ukončená v roku 1983, kedy sa započalo s novou múzejnou inštaláciou v obnovených a čiastočne konzervovaných častiach starého (gotického) hradu v spolupráci s Východoslovenským múzeom v Košiciach.
Edita Kušnierová
Foto: infoRoznava.sk
Súvisiace články: Sprístupnili Gotický palác
******************************
V rubrike História zverejňujeme príspevky autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
