Ako sme už informovali, Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave organizovalo v utorok 28. októbra Halloween a Noc škriatkov.
Prinášame vám krátku fotoreportáž z podujatia, ktorú nám poskytla Diana Matisová. A tiež pohľad etnologičky a katolíckeho kňaza na vznik, históriu a podstatu tohto sviatku.
Mladí prijímajú komerčnú podobu Halloweenu
Sviatok Halloween má podľa etnologičky a historičky Kataríny Nádaskej pôvod v kultúre Keltov. Večer 31. októbra Kelti slávili sviatok Samhain, ktorým sa skončilo leto a začínala sa zima. Samhain bol podľa jej slov sviatok, ktorým sa ďakovalo za úrodu, veštilo sa, aká bude zima, Kelti komunikovali s mŕtvymi, prinášali dary božstvám i zosnulým predkom.
„Verili, že počas tejto noci sa duše mŕtvych vracajú do sveta živých a treba ich obdarovať,“ doplnila. Práve preto na kopcoch pálili ohne, aby mŕtvi vedeli, kam sa majú vrátiť, no oheň a jeho očistná sila zároveň chránili živých pred zlými démonmi a duchmi. Ako ďalej etnologička uviedla, v túto noc sa taktiež rozprávali príbehy o mŕtvych, ktoré však museli mať len pozitívny obsah, inak by si mŕtvi duchovia vzali živých do záhrobia.
„Halloween je považovaný za prejav globalizácie, aj keď etnologické výskumy v rámci Európy ukazujú, že v každej európskej krajine nadobúda tento sviatok svoje špecifické črty,“ vysvetlila.
Postupne sa po prijatí kresťanstva začal sláviť sviatok Všetkých svätých a spomienky na zosnulých. V stredovekom Anglicku sa sviatok Všetkých svätých označoval ako All Hallows, paralelne sa udržiavali aj ľudové zvyky, All Hallows´Eve, teda v predvečer Dňa všetkých svätých. Ako ďalej Nádaská vysvetľuje, po prisťahovaleckých vlnách z Anglicka do USA sa sem priniesli aj domáce ľudové zvyky, čiže aj ľudové slávenie Halloweenu, aj slávenie cirkevného sviatku Všetkých svätých.
„Postupom času sa do Halloweenu dostávali nadprirodzené bytosti vyvolávajúce strach, rôzne strašidelné povery a rozprávania a sviatok sa sekularizoval, zvyky sa modifikovali, takže v 19. storočí v USA chodili deti spievať halloweensku koledu, halloweenskou výzdobou zdobili domy i verejné priestranstvá. Koledovanie detí po domoch pretrvalo dodnes,“ dodala etnologička.
Po roku 1989 sa postupne Halloween objavuje aj na Slovensku. Na vidieku vychádzajú ľudia skôr z tradícií neskorej jesene a robia tzv. svetlonosov. Ide o vydlabané tekvice, do ktorých sa dávajú sviečky. Vydlabávanie tekvíc bolo spojené tiež s rozprávaním strašidelných príbehov. Dnes sú na vidieku aktivity slovenského Halloweenu spojené so súťažami zručnosti vo vyrezávaní tekvíc, ich zdobení a podobne, priblížila Katarína Nádaská.
„Časť obyvateľov Slovenska, a to najmä staršie generácie, Halloween striktne odmieta ako pohanský, čarodejnícky a americký sviatok, časť obyvateľov rozvíja sviatky Svetlonosov a Halloweenu na slovenský spôsob a časť, najmä teenageri, prijíma komerčnú podobu amerického Halloweenu, a teda párty, strašidelné masky či zábavu,“ uzavrela pre agentúru SITA etnologička a historička.
Halloween je už bez pôvodného katolíckeho obsahu
So slovom Halloween sa podľa katolíckeho kňaza Juraja Vitteka spája obrovské množstvo prejavov, tradícií, zvykov, ktoré majú mnohoraký pôvod v rozličných obdobiach, národoch, kultúrach a náboženstvách. Ako povedal pre agentúru SITA Vittek, Halloween je slovo, ktoré pochádza zo stredovekej Británie a Írska.
„Slovom hallows označovali svätých. A All Hallows Even alebo Hallowe’en znamená v slovenskom preklade predvečer sviatku všetkých svätých. Preto je úplným nezmyslom povedať, že Halloween je pohanský sviatok,“ povedal Vittek s tým, že Halloween je len staroanglickou verziou nášho sviatku Všetkých svätých. „Pohania všetkých svätých predsa neoslavovali. Oslavovala ich Cirkev už od prvých storočí,“ konštatoval Vittek.
Sviatok všetkých svätých sa prvýkrát slávil v Ríme 13. mája 609, keď pápež Bonifác IV. prebral od cisára Fokasa pohanský chrám všetkých bohov, tzv. Pantheon a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne a všetkým svätým mučeníkom. Pápež Gregor III. (731-741) zmenil slávenie Všetkých svätých z 13. mája na 1. novembra, keď v Bazilike sv. Petra slávnostne posvätil kaplnku k úcte všetkých svätých.
Prvého novembra sa sviatok Všetkých svätých (už nielen mučeníkov) začal sláviť v 8. storočí, najprv v Írsku, potom v Anglicku. Pápež Gregor IV. (827-844) rozšíril sviatok na celú cirkev. Veriaci si v tento deň pripomínajú aj svätých, ktorí nemajú miesto v kalendári alebo nie sú oficiálne vyhlásení za svätých. Druhým významným sviatkom je spomienka na všetkých verných zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Tento sviatok nadväzuje na Slávnosť všetkých svätých. Spomienku na všetkých verných zosnulých zaviedol svätý opát Odilo z Cluny (Francúzsko) v roku 998.
Dnes sa podľa Vitteka mylne dávajú halloweenske zvyky do priameho súvisu s kultom rozšíreným v Británii dávno pred zavedením cirkevného sviatku Halloweenu. Išlo o druidský kult boha smrti Samhaina.
„Ako v iných kultúrach, nastal tu aj stret keltskej kultúry, zvykov a osláv s novým kresťanským náboženstvom a cirkevnými oslavami. Kresťanská viera vykoreňovala staré pohanské náboženstvá s jej magickými praktikami. Samozrejme niektoré kultúrne prejavy a zvyky zostali prítomné a boli pretvorené, dal sa im kresťanský zmysel. Tak je to aj u nás na Slovensku,“ povedal.
Zároveň upozornil, že naša „šibačka“ či „oblievačka“ na Veľkú noc je tiež pozostatkom starých slovanských kultov jari a plodnosti. Pálenie „Moreny“ pretrvalo dlho po príchode kresťanstva a mnohé slovanské povery sa dodnes nepodarilo celkom vykoreniť. „Niektoré pozitívne a neškodné pohanské kultúrne prejavy boli integrované do nových kresťanských slávení, iné boli vykoreňované a odstraňované,“ zdôraznil.
Halloweenske tekvice sa začali stávať súčasťou Halloweenu podľa Vitteka až po príchode britských a írskych kolonistov do Ameriky. „Pôvodne sa vyrezávala repa, je pravdepodobné, že aj tieto zvyky sú pozostatkom keltských osláv úrody. Niektoré prepojenia halloweenskych zvykov s pohanskými druidskými mágiami sú skôr konštrukciami, ktoré vznikli až po takmer tisíc rokoch,“ uviedol.
Zvyk obliekať sa do masiek nepochádza podľa neho z Írska, ale z Francúzska zo 14. a 15. storočia, a je spojený s obrazom „tanca smrti“, ktorý mal v deň dušičiek pripomínať pominuteľnosť ľudského života a potreby dobrej prípravy na smrť. „Do Halloweenskych zvykov sa to dostalo pravdepodobne až v 18. storočí zmiešaním írskych a francúzskych kolonistov a ich zvykov v amerických kolóniách,“ povedal Vittek.
Takisto detské zbieranie sladkostí má podľa katolíckeho kňaza svoje korene v britskom a írskom zvyku navštevovať v období sviatkov všetkých svätých a zosnulých domy v okolí a pýtať si tzv. „soul-cake“ (zákusok alebo sladkosť za dušu v očistci), pričom sa sľúbila modlitba za zomrelých z tej-ktorej rodiny, prípadne sa zaspieval krátky popevok, ktorý vyjadroval modlitbu za zomrelých, poďakovanie či požehnanie. Nazývali to aj „souling“. „Klasické americké zvolanie detí počas návštevy domu trick or treat je v Amerike zasa príspevkom anglických katolíkov,“ upozornil.
Sviatok Halloweenu sa podľa Vitteka postupne stále viac vzďaľoval katolíckemu základu a postupne sa sekularizoval. „To isté sa stalo aj s katolíckymi sviatkami ako napríklad Vianoce,“ dodal. V dnešnej sekularizovanej dobe sa podľa neho vo veľkej miere Halloween stal sekulárnou oslavou zbavenou jeho pôvodného katolíckeho obsahu.
