Takmer uprostred Baltského mora, medzi Švédskom a Lotyšskom, leží najväčší švédsky ostrov Gotland, označovaný prívlastkom “Perla Baltu“. V stredoveku býval kvôli strategickej polohe významným strediskom obchodu a príčinou mnohých bitiek, dnes je vďaka miernej klíme, pozoruhodným historickým pamiatkam a prírodným zaujímavostiam obľúbenou destináciou Švédov i zahraničných turistov.
Administratívny región Gotland tvorí hlavný ostrov a niekoľko podstatne menších ostrovov ako Fårö, Karlsöarna (Karlove ostrovy), Gotska Sandön a Östergarnsholm. Názov ostrova prešiel dlhou anabázou obmien, súčasná podoba je skrátením názvu písaného do roku 1920 ako Gottland – šťastná krajina.
Rozloha Gotlandu je 2960 km2 a maximálnu nadmorskú výšku 83 metrov dosahuje Follingbohöjden. Počet stálych obyvateľov sa pohybuje okolo 60 tisíc, ale cez víkendy a sviatky sa ich počet zvýši takmer o polovicu – mnoho ľudí z pevniny má na ostrove víkendový dom a vracajú sa i Gotlanďania pracujúci mimo ostrova. Na ostrove sa hovorí gotlandčinou.
Z geologického hľadiska je Gotland asi 400 miliónov rokov starou platformou. Tvorený je vrstvami silúrskych bridlíc a vápencových sedimentov bohatých na skameneliny, ktoré vznikali na dne tropického prvohorného mora, keďže Gotland sa v prvohorách potuloval kdesi okolo rovníka. Pobrežie je málo členité, na mnohých miestach lemované piesočnými plážami, na ktorých sa dajú nájsť vyplavené fosílie, iba západné pobrežie tvoria prudké útesy a v severnom i južnom cípe zas obnažené bizarné vápencové útvary známe ako raukar. Útesy poskytujú životný priestor pre početné hlučné vtáčie kolónie.
Vegetáciu Gotlandu tvoria prevažne listnaté lesy, mierne zimy umožnili rast i teplomilnejších drevín a odpradávna tu má tradíciu pestovanie orechov a moruší. Na juhu ostrova sa dokonca nachádza i pár hektárov viníc. Vyskytuje sa tu viac ako 35 druhov z čeľade vstavačovitých (Orchideaceae) a v letnom období ostrov krášlia rozkvitnuté lúky hýriace tými najpestrejšími farbami.
Na rozdiel od flóry je fauna ostrova druhovo málo rozmanitá. Najvyššie stavovce, ktoré tu môžete stretnúť, je stádo pôvodne voľne žijúcich russov – divokých poníkov, ktorí v súčasnosti žijú v uzavretej obore okolo rašeliniska Lojsta. Bežnými druhmi gotlandskej prírody sú len poľné zajace, bažanty, prepelice a líšky.
Vzhľadom na exponovanú polohu siaha história osídlenia ostrova do doby kamennej, čoho dôkazom sú artefakty z jaskyne na Stora Karlsö. Celý rad archeologických lokalít je zviazaných s dobou bronzovou, príkladom sú pohrebiská v Trullhalsare a Gålrume. Nálezy z doby železnej zas potvrdzujú vyspelosť obyvateľov ostrova a dokazujú, že mali kontakt s pomerne vzdialenými končinami.
Vo vikingskej epoche patril Gotland k najbohatším oblastiam Európy. Tunajší obchodníci sprostredkúvali obchod až s Novgorodom, kam vyvážali hlavne poľnohospodárske produkty. Kurióznym, ale nesmierne vyhľadávaným importným artiklom boli kožušiny z veveričiek, z ktorých sa šili zimné kabáty. O prosperite ostrova a bohatstve jeho obyvateľov svedčia viaceré nálezy pokladov z tohto obdobia – najväčší strieborný poklad Vikingov obsahoval až 14 tisíc mincí.
V roku 1225 sa v lotyšskej Henrikovej kronike ako prístavné mesto nemeckých osadníkov prvý raz spomína strediskové mesto ostrova – Visby, ktoré bolo v tom čase významným hanzovým mestom. Žila tu početná nemecká menšina, ktorá bola lojálnejšia s Nemcami, než s ostatnou gotlandskou komunitou mimo Visby, čo vyvrcholilo občianskou vojnou v roku 1288. Nepokoje pretrvávali viac ako 70 rokov a ukončil ich až dánsky kráľ Valdemar Atterdag, ktorý sa v roku 1361 vylodil na západe ostrova a pri Visby porazil zle vyzbrojenú armádu roľníkov, mesto vydrancoval a ostrov sa dostal pod nadvládu Dánska. Celkový úpadok ostrova zavŕšila niekoľkoročná morová epidémia, ktorá výrazne zdecimovala počet obyvateľov.
Temnou dobou v histórii ostrova je i obdobie, kedy sa tu po roku 1442 usadil detronizovaný panovník kalmarskej únie Erik Pomoranský, ktorý na Gotland dostal právo doživotného užívania. Z ostrova podnikal lúpežné výpravy po Balte, kde prepadal obchodné lode patriace väčšinou Hanze. Opustil ho až po útoku švédskych vojsk v roku 1449.
V 17. storočí bol hrad Visborg vo Visby základňou pirátov. Obchodné lode sa ostrovu čoraz viac vyhýbali a na začiatku 19. storočia význam Visby ako prístavného mesta celkom zanikol. Ostrov sa zmenil na rýdzo poľnohospodársku oblasť a renesancia nastala až s rozvojom cestovného ruchu na začiatku 20. storočia.
Na Gotland sa dá dostať i letecky a auto, ktoré je na ostrove skutočnou nevyhnutnosťou, keďže väčšina pozoruhodných zákutí leží mimo hlavných trás, si môžete prenajať vo Visby. Oveľa výhodnejšie je však priviezť sa trajektom. Možnosti sú dve – z Nynåshamnu alebo z Oskarshamnu. My sme na Gotland cestovali zo Štokholmu, výhodnejšia pre príjazd bola dlhšia trasa z Nynåshamnu, na ostrove sme pristáli za necelé 3 hodiny. Vhodné ubytovanie je dostupné v tzv. vandrarhemoch – sieti hostelov alebo v súkromí, takže sme si už z Kodane zarezervovali ubytovanie v chatke na severovýchodnom pobreží. Kľúče, podrobné informácie a mapu sme si vyzdvihli po vylodení v informačnom centre vo Visby. Miesto, kde sa chatka nachádzala, bolo na mape označené krúžkom. Sledujúc navigáciu, neomylne nás vedúcu po prázdnej hlavnej ceste na sever, sme si nelámali hlavu nad akýmkoľvek problémom. Navigácia fungovala do okamihu, kým sme sa neocitli takmer v cieli – v riedkom borovicovom lesíku pretkanom spleťou najrôznejších ciest a cestičiek. Koordináty, krúžok na mape a popisné číslo chatky, sa však pre prístroj ukázali ako nedostatočné a hľadanie domčeka sa zmenilo na dobrodružnú bojovú hru. Miestni obyvatelia boli dobrosrdeční, ale nad krúžkom len bezradne krútili hlavami a číslo nepoznali. Po hodinovom blúdení, keď sme mali zjazdené vari všetky cesty v SV časti ostrova, sme za obrovským stohom slamy odbočili na poľnú cestu, ktorú sme predtým nezbadali a po kilometri sa pred nami konečne objavila vytúžená perníková chalúpka. Bol veľký piatok, domáci, ktorých sme vôbec nespoznali, nám na privítanie nachystali veľkonočnú výzdobu a pečivo. Za oknami sa zotmelo, došli sme práve včas.
Gotland je miestom s podmanivou prírodou i množstvom pozoruhodných historických pamiatok. Nachádza sa tu viac ako 95 zachovaných stredovekých kostolov a sakrálnych zrúcanín, ale i pozoruhodné prírodné výtvory na pobreží i vo vnútrozemí. Oboje je možné objavovať nekonečnými potulkami, my sme na spoznanie ostrova mali naozaj málo času – len tri dni.
V SZ časti ostrova sa nachádza Lammelunda-grotterne – jaskyňa, ktorú v roku 1948 náhodne objavili dvaja zatúlaní školáci. Je najväčšou atrakciou ostrova, keďže krasový fenomén v severnej Európe nie je bežný. Na ostrove je len málo vodných plôch, pozoruhodným ekotopom je plytké jazero s mokraďami pri Tinsgtäde, uprostred ktorého sa zachovali zvyšky kolovej pevnosti Bulverket z 10. – 11. storočia. Obec sa pýši i kostolom z 13. storočia s najvyššou vežou na ostrove.
V dedinke Bunge sa nachádza kostol zo 14. storočia s podstatne staršou vežou, ktorá slúžila na obranu pôvodného, pravdepodobne ešte dreveného kostola. O jej obrannej funkcii svedčia diery od oštepov v severnej stene. Steny Bunge Kyrka zdobia fresky zo začiatku 15. storočia zobrazujúce teutonskych rytierov bojujúcich proti meklenburským pirátom, ktorí Gotland obsadili koncom 14. storočia a za zmienku stojí vápencová pokladnička a krstiteľnica, ktoré pochádzajú z 13. storočia. S kostolom susedí Bungemuseet – najväčší švédsky skanzen, ktorý v roku 1917 zriadil miestny učiteľ Theodor Erlandsson. Azda najcennejším exponátom sú štyri obrazové kamene z 8. storočia.
Pri pohľade na mapu mi napadá, že výrok “všetky cesty vedú do Ríma“ by mohol mať pôvod i na Gotlande. Uprostred ostrova sa totiž nachádza dedinka s poetickým názvom Roma, v ktorej v roku 1164 cisterciáni, po vzore materského kláštora vo Fontenay, založili Roma Kloster, ktorý sa rýchlo stal náboženským centrom celého Pobaltia. Po reformácii v roku 1530 skončil spustošený v rukách dánskej koruny, materiál postupne rozoberali na iné stavby a v súčasnosti sa zachovalo len niekoľko zaklenutých priestorov s úžasným “genius loci“, ktoré sú využívané ako scéna pod šírym nebom počas letných Shakespearovských slávností.
Strediskovým mestom ostrova je Visby, od roku 1995 zaradené do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pomerne zachovalé historické jadro s príjemnou atmosférou obkolesujú impozantné, takmer 4 kilometre dlhé a miestami až 5 metrov vysoké stredoveké hradby s mnohými vežami, jednou z nich je i Kruttornet (Prašná veža). Na hradby sú nalepené malebné, stále obývané domčeky. Visby má neopakovateľnú malomestskú atmosféru vyvolávajúcu reminiscencie na zašlú stredovekú slávu ostrova.
Centrum mesta tvoria dve paralelné ulice Storagatan a Mellangatan a najrušnejšou časťou plnou obchodíkov a kaviarničiek je Stora Torget (Veľké námestie). Ulice i námestie sú husto poprepájané spleťou úzkych dláždených uličiek, v ktorých sa dodnes zachovali domy zámožných obchodníkov. Zvláštny kolorit mesta dotvárajú rozvaliny stáročných románskych a gotických chrámov. Ruina chrámu Sv. Kataríny z 13. storočia vytvára tajomnú kulisu Stora Torgetu v južnej časti. Nemenej pôsobivá ruina chrámu sv. Nicolaia bola pôvodne súčasťou dominikánskeho kláštora založeného v roku 1228 a za obeť padla útoku lübeckých vojsk v roku 1525. Rozvalina chrámu sv. Ducha bola súčasťou rovnomenného kláštora a pozoruhodná je svojim osembokým pôdorysom. Poslaním rádu sv. Ducha (Helgeandstiftelserna) bola starostlivosť o chudobných a chorých.
Druhou najväčšou komunitou na Gotlande je mestečko Slite na východnom pobreží ostrova. Jeho význam narástol až v 19. storočí s rozmachom námornej dopravy, dnes mu však dominuje cementáreň, ktorá si z krajiny ukusuje riadne sústa vápenca a výrazne poznamenáva jej vzhľad. Okolie mesta i pobrežia zdobia nádherné zvetrané skalné útvary.
Severne od Gotlandu sa trajektom cez Fårösund dostanete na ostrov Fårö. Ostrov pôsobí malebne a takmer exoticky, do roku 1998 tu bol cudzincom zakázaný vstup, keďže bol súčasťou severogotlandského vojenského priestoru. Možno práve to bol jeden z dôvodov, prečo sa na Fårö v roku 1960 usadil známy švédsky režisér Ingmar Bergman s manželkou Ingrid von Rosen (nie s herečkou zhodného mena). Bergman, ktorý tu natočil exteriéry pre viacero svojich filmov, bol významnou osobnosťou švédskeho kultúrneho života a na ostrove sa pod jeho záštitou každoročne konali podujatia spojené s filmovou tvorbou. Bergman umrel 30. júna 2007 a pochovaný je s manželkou Ingrid na odľahlom mieste ostrova.
Fårö je nesmierne pozoruhodnou enklávou s vlastnými tradíciami i jazykom. I keď je od Gotlandu vzdialený len pár sto metrov, sotva po osemminútovej plavbe dorazíte do úplne odlišného prostredia. Na ostrove pokrytom nízkymi borovicovými lesmi, mokraďami, vresoviskami a rašeliniskami sa na každom kroku stretnete s pasúcimi, voľne sa pohybujúcimi ovcami. Celé severozápadné pobrežie lemujú podivuhodné vápencové útvary raukar známe ako Langhammars a Digerhuvud. Na severnom okraji ostrova sa nachádza piesočná duna Ullahau a v najvýchodnejšom cípe ostrova stojí stále funkčný 30 metrový maják Fårö Fyr. Zhruba uprostred ostrova nájdete jediný kostol na ostrove – Fårö Kyrka, ktorého interiér zdobia votívne obrazy z rokov 1618 a 1767, kazateľnica, oltár a krstiteľnica.
Trajekt na Fårö nie je spoplatnený, je pokračovaním hlavnej cesty č. 148 medzi Fårösundom a dedinkou Broa a v budúcnosti sa uvažuje o premostení úžiny.
Alena Golianová
Predošlé príspevky najdete v rubrike Cestopisy alebo kliknutím sem
