Od Dunajca k Slanej
Pán Franek zo zamagurskej Lechnice a ani majiteľ pôvabného vidieckeho domca v Spišských Matiašovciach nemajú zrejme ani potuchy o tom, aké slávne sú i ďaleko za chotármi ich skromné nehnuteľnosti. A už vôbec to, samozrejme, nemôžu tušiť ani strakatá kravka, kozičky, baranča, či biely kohút s harémom, alebo sviežozelené stromy – napospol s pozadím rázovitej krajiny a jej svojráznej ľudovej architektúry, hoci vedno tvoria ľúbezný celok.
V tomto jarnom čase sa i pred týmito dvoma obrazmi, s podmanivo malebným severovýchodným vidiekom s názvami Frankova drevenica a Za vodou, radi i na dlhšie pristavia na výstave Košická paleta 2019 vo výstavných priestoroch Kasárne Kulturpark v Košiciach mnohí návštevníci. Na oboch obrazoch je už u nás dobre známy podpis – MILAN KOSTUR.
Tradičná Krajská súťaž a následne aj výstava neprofesionálnej výtvarnej tvorby v Košickom samosprávnom kraji potrvá do 2. júna 2019. Odborná porota odporučila vystaviť 111 diel od 73 autorov. Z okresu Rožňava sú na výstave zastúpení so 14 dielami – Kristína Kerestešová, Edita Ambrúžová a Eva Toropilová z Rožňavy, Silvia Horváthová z Gemerskej Panice a Milan Kostur z Betliara.
Dlhoročný rožňavský obyvateľ, dnes Betliarčan Milan Kostur, býva už tradične jedným z najúspešnejších účastníkov tejto výstavy. Z hodnotení a vernisáže výstavy, ktoré sa uskutočnili v Košiciach 15. mája 2019, si na Gemer opäť niesol najvyššie ocenenie vo svojej kategórii D nad 70 rokov – za dve Zamagurím inšpirované diela.
Rodák z Červeného Kláštora, pôvodným povolaním stavbár, je aktívnym a kreatívnym seniorom. Na jeho adresu mu už roky chodia pozvánky na prestížne domáce i medzinárodne rešpektované podujatia neprofesionálnej výtvarnej tvorby, medzinárodné plenéry. Jeho meno figuruje v prestížnych výstavných katalógoch. A kto mal čo len raz možnosť vidieť jeho obrazy či rezbárske kreácie, razom sa stane skalným členom Kosturovho neetablovaného, ale čoraz početnejšieho fanklubu.
(Keďže som s Milanom Kosturom niekoľko rokov zdieľala v jednej triede stredoškolské lavice na prešovskej jedenásťročenke, je mi známe, že jedným z jeho prvých vystavovaných „portrétov“ bola podobizeň našej triednej profesorky pani Anny Podolínskej a to kriedovou technikou na školskej tabuli. Žiaľ, skica sa nezachovala, pretože ju po veľkej prestávke bolo po zvonení načim rýchlo zmazať:-).)
Milan si však zo svojho čarokrásneho rodiska priniesol priam samotným Bohom daný talent. A vzácny cit pre farby. Rodisko – Červený Kláštor, zeleň slovenských i poľských hôr, magická rieka – belasý Dunajec s bielymi čipkami vĺn, sošný majestát sivastých Troch korún s tichou dávnou výzvou kreatívneho letca a bylinkára Cypriána, čaro dreveníc a goralských krojov, pltnícka odvaha, ktorú má Milan Kostur vrodenú ako každý poriadny Dunajcom krstený chlap, tajomný prameň odvahy z pašeráckych chodníčkov… . Ani na brehoch Slanej s výhľadom na majestátny Volovec a svojrázny pôvab Gemera mu inšpirácia nechýba.
Vari dostatočná výbava na umelecké inšpirácie v kosturovských génoch. Potvrdzuje to pozoruhodná kariéra jeho dcéry. Lebo Anka Kosturová je vo svete uznávanou módnou tvorkyňou a jej modely nosia dnes aj slávne filmové hviezdy a iné prominentky.
Medzi čiernou tabuľou na Konštantínovej ulici v Prešove a známymi výstavnými priestormi na Slovensku i v zahraničí pretieklo niekoľko desaťročí. Milan ako stavbár prešiel viacerými pracoviskami, i v zahraničí, aby naostatok, už ako senior, mal viac času na svoje záľuby – aj maľovanie a rezbárčenie. Doma ho na to motivovala najmä s múzami skamarátená dcéra Anka, ktorá ho i so žičlivým rožňavským okolím nahovárala, aby svojimi dielami oboslal výstavy neprofesionálnych umelcov.
Insitní či naivnými nazývaní umelci vždy mali svoj priestor aj u nás – Milanovi Kosturovi netrvalo dlho a zaradil sa medzi špičku. Rád tvorí v tichu a drží sa osvedčenej čínskej múdrosti: “Jeden obraz vydá za tisíc slov.“ Má pravdu.
K studeným vodám štetcom zázračne „stopnutého“ Dunajca a k dreveným poctám smelých pltníkov pridáva zátišia Slanej i jazernú mágiu Jasova, Hrhova, či moravských labutích sídiel. Ako pestovateľ a záhradkár inšpiroval sa najmä po presťahovaní z Rožňavy do Betliara kvetmi. Do predzáhradky dal pre radosť betliarskych detí a drobizgu z radov početných turistov zopár drevených kozliatok. Vášnivý a veľmi úspešný hubár „zaklial“ na utešenom obrázku napríklad i dievčatko Terezku s prababičkou na hubách.
„Naučte sa vidieť…“ zavelil pred dávnym časom Leonardo da Vinci. Milan Kostur sa to naučil majstrovsky.
Foto: Archív MK a KC Údolia Bodvy a Rudohoria
