„Béla báči, poďte sa rýchlo pozrieť! To môžu byť len oni, už sú tu! Veľké čierne auto stojí tu pred železiarstvom, a tí dvaja, čo grófku si prezerajú, len z neho mohli vystúpiť!“
I keď v tých časoch ho v celom meste poznali a medzi sebou len Béla báčim volali, takto familiárne mohla predsedu MsNV v pracovnej dobe volať len Ilonka, ktorá vedela veľa o minulosti, ale i súčasnosti malého baníckeho mestečka.
A čo vedela, to si aj usilovne zapisovala. Udalosť, ktorá ju i ďalších zainteresovaných čakala, ale asi nebola veľmi hodná dlhých písomných záznamov.
„Nože, pustíte ma k tomu oknu, Ilonka!“– Predseda rýchlym krokom prechádzal cez miestnosť k oknu.
„Pravdaže oni! Kto iný by to mohol byť? Na týchto čakáme už niekoľko dní a vymýšľame, čo s nimi. Do kaštieľa, alebo na hrad ju samozrejme vziať nemôžeme, lebo by sme boli poriadne spucovaní, že sa jej starým buržoáznym svetom pýšiť chceme.“
Ale našťastie i v tomto prípade kronikárka, vševed mesta, Ilonka poradila. No, ale len v poslednej chvíli. Keď títo asi už na Soroške boli.
„Béla báči, do jaskyne ich treba zobrať, čo v Gombaseku teraz nedávno objavili,“ navrhla kronikárka predsedovi, ale veru len v deň očakávanej vzácnej návštevy.
„Dobre Ilonka, ale kto ich tam odvezie a kto im ukáže jaskyňu? Lekárnika z Plešivca sem cez pracovný deň nedostaneme. A odviesť na našom aute sa patrí, keď už takú dlhú cestu sem merali.“
Dlho sľubovaná návšteva zo Sovietskeho zväzu to bola, vraj priamo z ústredného výboru strany, čo už zaraz tu pod oknom sa špacíruje. Dajaká vysoko postavená súdružka, ktorá východ spriatelenej krajiny chce vidieť. A len so svojim šoférom došla, ako z okna Radnice rýchlo zistili dobrí hostitelia.
„Ilonka dobrá! Veď Viliam by tu v galérii mal byť! So Silvi a Nóri pripravujú výstavu o našich jaskyniach. Dúfam, že už dorazil od tých bulinérov! Toto by bolo najlepšie riešenie! Kde by sme takého odborníka a jaskyniara našli?“
Kronikárka mesta prikyvovala, takéto riešenie neľahkej úlohy sa aj jej pozdávalo.
„A k jaskyni ich všetkých nech zavezie podpredseda Jóži. Akurát má nové auto, bude mať možnosť sa s ním pochváliť a aj rád šoféruje.“
No, vydýchli si. Zdá sa, vec vyriešili. Alebo aspoň jej určitú, ale dôležitú časť. A mohlo za pár minút začať dlho nacvičované slávnostné privítanie súdružky, ktorú im sem vyslali naši najvernejší priatelia a spojenci.
„Preboha Jóži – toho boha si nechaj pre seba – čo ste to tam stvárali?! Vieš, čo z toho bude?“
„Vieš si ty to vôbec predstaviť, čo nás teraz čaká?!“
„Ale súdružka…“
„Súdružka! Čert aby vás vzal oboch! Jóži, bazmeg, to je vražda! Chápeš už konečne?!“
„Náhoda to bola, súdruh predseda. Úplná náhoda.“
„Pištoľ zo zadného sedadla nového auta vyťahovať a súdružke z Moskvy sa ním pýšiť, to je podľa teba náhoda, čo?! A podpichovať ju, či trafí vchod do jaskyne, stratili ste tam rozum, či čo?!“
„To viete, súdruh predseda, čo bolo tu u vás po tom slávnostnom prijatí, no náladu sme dobrú mali.“
„Viem, či neviem, to je teraz jedno. Viem len, že Viliam je mŕtvy, súdružka ho zastrelila.“
„A súdruh predseda, nedalo by sa to nejako ututlať?“
„V base budeme ututlávať, Jóžikám! V base, ty a ešte aj ja s tebou. A tam potom môžeš rozmýšľať, načo si vôbec nosil zbraň v aute a potom do rúk ju dával nejakej natrieskanej bárišni! Vieš, čo si jej mal do rúk dávať?!“
„No, bude tu za chvíľu hurhaju! Idem za Ilonkou. Aj keď beznádejne vyzerá ten tvoj výlet, možno ju niečo napadne a zachráni nás.“
FERENC AMBRUS
Z cyklu Rožňava naša pekná. Autor je aktivistom v oblasti maďarskej kultúry.
Ilustračné foto: Archív infoRoznava.sk
Staršie články autora: Deň Rómov / Sisinka / Album cenných známok / Osvienčin/Auschwitz – Birkenau III. /Osvienčim/Auschwitz – Birkenau II. / Osvienčim/Auschwitz, Birkenau I./ Možné slová hocikoho z nás / Zasvätenie čitateľa do sveta krásnej literatúry / Oslobodení / Slávnosť /Nežná, polnoc / O novinách a iných zbytočnostiach
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte ich na e-mail redakcia@inforoznava.sk
