Fodor báči, čítali ste, čo hovoril Kertész v novom čísle Kleiner Zeitung? Ak nie, rýchlo sa pozrite, bo aj o tom svete, čo málo ste mi o ňom cheli povedať. Aj fotku tam má. No budete sa tešiť. A vraví, že Auschwitz sa môže opakovať.
Tento chlapec od malička nepoužíva výťah. I teraz prebehol okolo mňa, naraz dva-tri schody preskakujúc a asi je už pri hlavnom vchode nášho domu. Jeho rodina je v tomto dome skoro tak dávno, ako ja. Bývajú na treťom, nadomnou, a sú tiež Maďari. Podarilo sa im nasťahovať do nášho domu krátko po tom, ako v paťdesiatom šiestom ušli po revolúcii z krajiny z jedného vidieckeho mestečka.
Z mojej lekárne, čo len o dve ulice je od nás, som najčastejšie chodieval domov len neskoro večer, takže prešlo dosť času, kým som zistil, čo sú zač. Ale keď sme sa po tom zblížili, veľmi sa potešili, lebo ako každý, aj oni mali spočiatku problémy s nemčinou i každodennými praktickými vecami.
A ja som im v mnohom poradil aj pomohol. Boli nedele, keď som im aj Viedeň poukazoval, aby nezablúdili. A toť chlapčisko, čo tu akurát zbehlo, potom, ako vyrastalo, veľakrát u mňa trávilo čas, lebo jeho rodičia pracovať museli, ak nový život chceli začať. A to veru nezriedka i v noci robili.
No, ale veď už poriadne vyrástol. I jeho vlastné deti ho už pomali predbehnú. Jedno z nich akurát skúšky na vysokej robí teraz v januári toho nášho nového, patnásteho roku. A ako keby zdedil po tatkovi: tiež rád posedí u mňa. Kleiner Zeitung číta aj ich rodina a tak keď je niečo zaujímavé, aj to popreberáme.
Ako preletel popri mne, sa nám to nepodarilo, ale o čom slovo-dve povedal, som už čítal. Imre Kertész, čo i Nobelovú cenu dostal, vraví v čerstvom vydaní Kleineru, že Auschwitz sa môže zopakovať.
Posledné roky nespím zle, ale sú veci po ktorých sa veľakrát zo spánku zobúdzam. O čom vo svojich knihách píše, bolo dávno. Človek by už možno aj zabudol, čo všetko prežil. Z domu, s Rožňavčankou Ankou, sme si dlhé roky písali. Vtedy som veľa vedel o našich. Ale už aj ona zomrela. Jej deti mi ani nedali vedieť kedy a ako.
Raz, ešte za komunistov, sa jej podarilo, ťažko povedať ako, vycestovať sem do Viedne so skupinkou na majstrovstvá sveta v karasokorčuľovaní. Anka poznala moju adresu a priviedla sem celú rožňavskú výpravu pod moje okno. Veď ani nebývam ďaleko od štadióna. Stáli tu všetci na chodníku. Zvonili a čakali. I viackrát skúšali.
Bol som doma. Aj záclonu som trošku odhrnul. Dobre som ich videl. Tlkot môjho srdca skoro v celej izbe bolo počuť. Nevedel som sa rozhodnúť, čo spraviť. Neotvoril som im. Ale aj toto bolo už dávno.
Teraz tam doma nejakého Kotlebu ľudia si volia, Maďari na Židov kričia, gardy im po ulici mašírujú. Kertész, po nemecky hovoriaci – si ho veľmi vážia, krásne opísal svet vojny. Zase sa ozýva. Varuje ľudí. Neviem, či to pomôže. Často ani nechápem, ako to celé dnes funguje.
Vtedy, keď som sa vrátil domov z lágru, som bol ešte veľmi mladý. Ale cítil som, že tam nevydržím dlho. Vedel som, že neostanem naveky medzi tými, čo sa ľahostajne prizerali tomu, ako nás vedú nemeckí fašisti a ich maďarskí prisluhovači z rožňavského getta na železničnú stanicu.
Šli preč aj iní, ktorí prežili. Do Izraela, do Ameriky. Po lágri som v našom byte nenašiel skoro nič. Len moje dobre skryté dva albumy známok tam boli, kam som ich dal na jar v štyridsiatom štvrtom. Moju roky poskladanú zbierku, v ktorej som mal i vzácne kusy. Možno na osoh mi vo svete budú, povedal som si vtedy a dobre som ich zabalil do nepremokavej igelitky.
A už len do hátižáku som dal moju zbierku, keď mi volal priateľ z Bratislavy, že pozná bezpečné miesto na Dunaji, kde prepláveme na druhú stranu. A potom už poď ho do Viedne. Lekárnicke školy som už tu skončil.
Ale ani to nebolo včera. Možno zaspomínať by bolo treba. No, keď tak na Anku myslím a mojich Rožňavčanov, čo som sa na nich pár nekonečných minút z okna pozeral, ani neviem, či by ich zaujímalo, ako som si tu žil.
FERENC AMBRUS
Z cyklu Rožňava naša pekná. Autor je aktivistom v oblasti maďarskej kultúry.
Foto: Matúš Bischof / Birkenau 2013
Staršie články autora: Osvienčin/Auschwitz – Birkenau III. / Osvienčim/Auschwitz – Birkenau II. / Osvienčim/Auschwitz, Birkenau I./ Možné slová hocikoho z nás / Zasvätenie čitateľa do sveta krásnej literatúry / Oslobodení / Slávnosť / Nežná, polnoc / O novinách a iných zbytočnostiach
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte ich na e-mail redakcia@inforoznava.sk Staršie príspevky nájdete kliknutím sem
