Kto chce vidieť skutočnú Európu, nech príde na Slovensko. V novom roku sme získali darček v podobe schengenského bezhraničného priestoru, takže na hubách už netreba bedlivo striehnuť, či človek neprekročil pomyselnú čiaru kdesi v lese a neurval dubáčik Maďarom v lesíku, niekde nad Jablonovom.
V našom regióne došlo k faktickej likvidácii oficiálnych medzištátnych hraníc, ale hranice – bariéry v našich mysliach zostali. A zostanú ešte veľmi dlho. To čo sa starostlivo budovalo dlhé storočia, v mene národných i medzinárodných záujmov mocností, predsa nemôže Brusel len tak, mávnutím ruky zrušiť.
Paradoxom zostáva, že kým sa tuto na východe integrovane spájame, Valóni a Flámi v Belgicku vážne uvažujú o rozdelení svojho spoločného štátu. Vravím, treba prísť na Slovensko. O rok tu budeme mať už nielen bezhraničný Schengen, ale aj silnú Eurozónu, hoci naplnenú chudobou.
Ale pravidlá vývoja demokracie a voľného trhu nepustia. Na Slovensko by sa malo chodiť najmä preto, že tu máme Európu ako na dlani. Stačí vyliezť na Volovec a pozrieť sa dookola. Hore Poľsko, dole Maďarsko, hore nič nevidno, dole je všetko jasné… Jaj de szép, aranyos!
No a potom sa stačí vyštverať na Silickú planinu a všetko je inakšie. Ste vo svete bez hraníc, ktorý takým vždy bol, aj keď to vlády a mocipáni nechceli priznať ani za svet. Maličká, slobodná, nedotknutá Európa, ktorú atakujú a hyzdia nanajvýš plynári a družstevníci.
Ale, dá sa to zniesť, dá sa to vydržať. Možno sem raz prídu tie zástupy novinárov ktorým Vladimír Mečiar povolil stavovskú príslušnosť a s úžasom zistia, že európske zázraky sa nedejú v Bratislave, ale tam, kde líšky dávajú dobrú noc.
To je ten pravý európsky raj, ktorý si môžeme v tomto úžasnom roku 2008 naplno vychutnávať.
© Inforoznava.sk Tibor Ičo
