Vôkol nás sú veci, ktoré berieme už ako samozrejmosti. Stretávame sa s nimi na uliciach, v práci, alebo v súkromí. Všednosti ako osvetlenie a telefón sa pre nás stali neodmysliteľnou súčasťou života. Takmer pred storočím ale bola situácia iná, než je dnes.
Petrolejové osvetlenie a diaľková komunikácia iba listom či telegrafom boli jedinou alternatívou vtedajšej doby. Bolo tomu tak i v Dobšinej. Zvrat nastal roku 1910 kedy mestské zastupiteľstvo podpísalo dohodu so spoločnosťou Spojená elektrárenská továreň a strojáreň (Egyesült Villamossági és Gépgyár) o inštalácii osvetľovacích telies.
Celkovým nákladom 320 000 korún bolo elektrické osvetlenie dané do prevádzky o rok neskôr, 30. septembra 1911. Elektrický prúd vtedy dodávala novopostavená parná píla, ktorú obsluhovalo 10 zamestnancov. Najskôr sa elektrina využívala iba pre účely verejného osvetlenia a neskôr bola dodávaná aj pre domácnosti a podniky. Za mnohých spomeňme banskú spoločnosť Coburg.
Dobšiná tak mala ako prvé mesto v okrese elektrické osvetlenie. V dnešnom civilizovanom svete je elektrická energia samozrejmosťou. Nie každý si ju, žiaľ, ani dnes môže dovoliť. Prihliadnuc na príjmy domácností a dominantné postavenie najväčších dodávateľov platíme za ňu privysoké sumy.
Ale aj v tomto smere sa dejú zmeny, ktoré so sebou priniesol vstup alternatívnych dodávateľov na spotrebiteľský trh (ČEZ, Slovakia Energy, Magna E.A.) No minimálne mzdy, ktoré sa dajú porovnať so socialistickými platmi, stále nútia veľa ľudí tráviť večere pri sviečkach a petrolejových lampách, ako ich trávili naši prarodičia v Dobšinej pred rokom 1911.
Ilustračné foto: fotodobsina.sk
