Chýbajúci čitateľský preukaz do Univerzitnej knižnice je v kombinácii s neobmedzeným prístupom na internet smrteľným kombom.
Každý, kto niekedy pracoval s informáciami v smradľavých študovniach, v blízkosti deodorant-free profesorov, ktorým mohla byť osudovou každá strojová káva, vie, že systematická práca s poznaním je prípravou na večné zatratenie.
Pretože čím viac dokumentov, poznámok, odkazov, skrytých narážok na ešte staršie texty, poprípade žiaden kritický aparát, ako to bolo v prípade Henry Focillona, ste prečítali, napísali do desiatich zošitov, zabudli čo do ktorého, všetko čo ste si poznamenali do telefónu a tabletu, prepisovačkou na zápästie, tým viac budete musieť triediť.
Tibor Eliot Rostas takúto prácu nepozná a preto sa správa k poznaniu neekologicky. Vo svojej relácii na Vive informácie netriedi. Je jedno, či to robí zámerne, alebo je to reakcia človeka, ktorý vidí prvýkrát v živote výsledky vyhľadávania Google. Naposledy o tom, že prináša svetu skryté poznanie hovoril Ježiš. Rostas ide ďalej. Svojim poslucháčom, na Facebooku, väčšinou mladíkom v maskáčoch s falošnými menami pripomínajúcimi názvy pív a portrétmi asketického Tisa, vysvetľuje, že to, čo im vraví o boľševickej revolúcii, o očkovaní a svetovom sprisahaní, je jediná pravda. Nikto z nich si nepoloží otázku, ako práve Rostas unikol židovsko-iluminátskemu sprisahaniu a môže vysielať v Rádiu, ktoré patrilo do Poorovej sféry vplyvu.
Nezáleží na tom, čo Rostas trepká o sionistoch, ktorí nás chcú očipovať, aby sme sa nedostali do Valhally, alebo o pitvách mimozemšťanov, čo sú v skutočnosti prezlečení moslimovia prichádzajúci s cieľom znásilňovať naše sestry. Sú to tak nesúrodé splete googlových vyhľadávaní, prejavy paranoidnej subkultúry a nekvalifikované pokusy ponúknuť nejaký iný interpretačný kľuč k poznaniu sveta, že je zbytočné sa nad tým pozastavovať. Ľudí trpiacich pocitom vylúčenosti z tvorby informácii je veľmi veľa a toto je jeden zo symptómov.
Čo mi ale prekáža je, že Rostas z nás robí blbečkov, keď naznačuje, že nemáme žiadnu slobodnú vôľu, že sa rodíme ako nevoľníci a sluhovia, že o našich osudoch rozhodujú neviditeľné sily (okrem počasia), že nič z toho, čo cítime, píšeme, nie je pravdivé, pretože sme len postavičkami v niekoho plánoch a že si za bezduchosť nechávame platiť. Otázka financovania názorov predstavuje u Rostasa kľúčový nástroj na odhaľovanie konšpirácií. Posadnutosť, s akou chrlí tabuľky, prepojenia, vplyvy medzi ľuďmi, ktorí ho iritujú, je výrazom jeho presvedčenia, že autentické myslenie vzniká na objednávku.
Nepochybne sú ľudia, ktorí konšpirujú, vraždia prezidentov, panovníkov, vyhrážajú sa svojim zamestnancom, podvádzajú manželky, manipulujú s akciami na burze, kurzom eura a rozpútavajú vojny. No nerobia to preto, lebo sú židia alebo moslimovia, homosexuáli a Rómovia. Nerobia to preto, lebo sa im vo sne vďaka čipu na vtákovi zjavuje veľká reptiliánska kráľovná, čo z nich feláciou vysala slobodnú vôľu. Ľudia konajú zlo, lebo sú hlúpi, zbabelí a niekedy smutní. Zlo funguje ako metafyzické lego, všetko v ňom zapadá a nepotrebuješ uholný kameň.
Internety píšu, že pravda oslobodzuje. Máš to tam aj s Dalajlámom a Ghándím. Cítiš sa slobodným?
Michal Havran ml.
Autor je šéfredaktorom portálu JeToTak.sk
Staršie príspevky v rubrike BlogFórum si môžete prečítať kliknutím sem
