Už dnes, 28. novembra, sa o 19:00 hod. v divadelnej sále Mestského divadla Actores uskutoční I. premiéra autorskej hry Stretnúť teba bolo krásne. Napísala nám o tom spolupracovníčka divadla, Petra Nagyová.
Tatiana Masníková: Pochopili sme, že na to, čo chceme vyjadriť, ani nepotrebujeme slová
„Každý umelec nám dá zapravdu, keď povieme, že tvoriť a hľadať je nesmierne náročné. Často vás to privádza do rôznych situácií a tak je to aj s nami,“ hovorí režisérka Mestského divadla Actores v Rožňave Tatiana Masníková, ktorá sa ostatné týždne ukrývala s malým hereckým tímom vo svojom alternatívnom divadle. Príčinou bolo nepretržité skúšanie novej hry. A ako je to u actoresákov zvykom, opäť neobyčajnej a niečím výnimočnej.
O tom, že tvorivosť divadelného tímu nestagnuje, svedčí aj fakt, že tento raz vsadil na pohybovo-tanečné predstavenie v rytme argentínsko-uruguajskej hudby Bajofondo. „Bola to čistá náhoda. V čase, keď sme tvorili a rozmýšľali o nových produkciách, sme videli záznam koncertu Bajofondo Tango Club v Prahe. Ich hudba nás zaujala. Púšťali sme si ju dookola a zistili sme, že je veľmi inšpiratívna,“ vysvetľuje herec divadla Róbert Kobezda.
Moment detskej hravosti
Aj názov autorského predstavenia Stretnúť teba bolo krásne akoby pripomínal okamih, ktorý sa už nikdy viac nezopakuje. „Námet sa zrodil v Marseille, kde som mala možnosť stretnúť dvoch krásnych ľudí a vidieť rôznych pouličných umelcov,“ spomína si režisérka rožňavského divadla. Po návrate domov akosi nemohla zabudnúť.
„Dlho som žila tými dvoma, pretože mali v sebe krásu detskej hravosti. A o tom chcem ľuďom povedať. Ukázať im, aké je to jednoduché, nežné a nenásilné, byť krásnym,“ dodáva. Snaží sa pritom reflektovať jednu z dôležitých hodnôt, na ktorú ľudia v súčasnosti čoraz viac zabúdajú. Domnieva sa, že práve jej absenciou ľudstvo upadá a nenapreduje. „Túžbou ľudstva by mala byť krása vonkajšia aj vnútorná. Morálna krása, krása v priateľstve či v správaní. Existuje v reči, pohybe, vo všetkom a tomu by sme sa mali učiť.“
Obsah duše neukryješ
Peter Szöllös, Robert Kobezda, Monika Hanzlíková a len jedenásťročný Kevin Ivanko. To sú hlavní protagonisti nového autorského predstavenia, ktoré dáva divákovi do pozornosti prirodzenosť človeka a jeho identitu. „Stretneš toho istého človeka, čiže samého seba, aby si uvidel formu a obsah vlastného bytia. Aby si nezabudol, kto si. Aby si sa nehanbil za to, čo si. Aby si sa nehanbil za to, čo miluješ. Aby si sa nemusel podobať na všetkých, pretože nie sme rovnakí. Pretože obsah duše sa nedá skryť. Pretože tvoje dieťa chce žiť,“ uvádzajú členovia Actores.
Práve ich komorná zostava na javisku dodáva divákovi pocit zvláštnej intimity. Ten narastá aj vďaka charakteru divadelnej hry, ktorá je bez slov. Hoci ide o tanečno-pohybové predstavenie, zámerom autorského tímu nebolo ukázať sa v rolách tanečníkov, ale prejaviť sa pohybom. „Ten vychádza z hlavných hrdinov spontánne, pretože si vytvárajú situácie, ktoré im napadajú. Jednou z nich je aj chuť tancovať tak, ako to vedia a cítia. Hlavní aktéri zabúdajú na všetky zábrany, ktoré by ich v normálnom reálnom živote zväzovali,“ vysvetľuje režisérka.
Alternatíva v malom meste
Kým herci z renomovaných a väčších divadiel na západnom Slovensku majú viac zhonu a popri divadelnom účinkovaní sa venujú aj svojím úlohám v televíznych seriáloch, rožňavskí herci sa od rána do noci venujú svojmu alternatívnemu divadlu. „Musíme byť schopní vykonávať niekoľko činností, ktoré má v kamenných divadlách na starosti minimálne pätnásť ľudí. Je to nielen psychická, ale aj fyzická záťaž,“ hovorí T. Masníková. Aj preto nikomu neodporúča založiť si takéto divadlo.
Napriek tomu, alternatívne divadlo Actores prežíva v Rožňave svoju pätnástu divadelnú sezónu. A úspešne. Už onedlho uzrie svetlo sveta ďalšia divadelná hra s názvom Bez mihnutia oka. Jej premiéra sa chystá v decembri a napísala ju sama režisérka. V tomto prípade si zvolila tragikomédiu o tlaku súčasnej doby zahrávajúcej sa s mysľou človeka. „Príbeh sa odohráva v priestore, ktorý je uzatvorený pred svetom. Obývajú ho ľudia, ale celý svet k nim preniká bez mihnutia oka všetkými možnými spôsobmi ako vírus, sústavný príliv informácií, ako manipulátor myslenia, pocitov, stavov či ako hazardér s ľudským bytím,“ vysvetľuje.
Prišli, aby robili divadlo
Možno by sa v prípade existencie divadla v malom dvadsaťtisícovom meste dalo hovoriť o zázraku. Ten je však skôr výsledkom tvorivého nadšenia skupiny ľudí, ktorí sa raz znenazdajky objavili v nekultúrnom meste, aby tu robili divadlo. Nie však hocijaké, ale alternatívne. Nejde pritom o ochotníkov, ani amatérov, ale ľudí, ktorí to svojou tvorivosťou dotiahli na festivaly v Chille, Venezuele, Egypte, Belgicku, Estónsku či v Kanade.
A keďže im to stále nestačilo, rozhodli sa z Rožňavy vytvoriť centrum Medzinárodného divadelného festivalu alternatívnych divadiel. Na budúci rok sa bude konať už štvrtý ročník, pričom jeho kvalita zakaždým narastá. „Nie je to každý deň prechádzka ružovou záhradou. Po toľkých rokoch však vieme, čo od seba môžeme očakávať. Ešte nás to baví,“ uzatvára režisérka. Vraj, „kým to baví divákov, tak je všetko v poriadku.“
Petra Nagyová Foto: Archív Actores
