Betliarsky park počas svojej existencie už zažil nejednu kalamitu, polom či záplavy. Všetky tieto katastrofické udalosti spôsobili na jeho porastoch, chodníkoch, pretekajúcom potoku, rybníkoch a architektúre nesmierne škody.
Tohoročné dve víchrice polámali či vyvrátili od koreňa veľké množstvo ihličnanov, starých i mladých vysokých listnatých stromov. Pri veľkom rybníku dnes veľmi chýba pôsobivá kulisa z obrovských smrekov, okrem mnohých ďalších neprežil vyčíňanie vetra aj jeden z najkrajších stromov parku – obrovský kanadský dub s červenými listami, vyvrátený od koreňa následkom podmočenej pôdy.
Padnuté stromy vážne narušili aj brehy a kaskády Krivého potoka. Škody sú obrovské a bude trvať veľmi dlho, kým sa všetky odstránia a park sa zrevitalizuje. K týmto pohromám sa totiž v poslednom čase pridružili ďalšie, ktoré však nemá na svedomí nevyspytateľná príroda, ale nezodpovedný človek. Človek, ktorý nepozná a neuvedomuje si jedinečnosť unikátneho prostredia, akým je betliarsky park zapísaný vo svetovom zozname vzácnych historických záhrad a parkov. Okrem toho je štátom chránenou národnou kultúrnou pamiatkou, evidovanou v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR ako pamiatka 1. kategórie.
Preto je nanajvýš zarážajúce, že na historickom území parku, v priestore, ktorého vlastníkom je štátna inštitúcia: Lesy Slovenskej republiky, dochádza k vážnemu poškodzovaniu parku. Tento priestor, ktorý kedysi slúžil ako detský letný tábor, je dnes prenajatý a slúži na chov hospodárskych zvierat. Nájomca pozemku tam chová kone, kravu, ovce, kozy, ošípané a hydinu. Je len prirodzené, že takýto chov zákonite produkuje hnoj a močovku, ktorá sa po každom daždi dostáva do okolitej pôdy, preteká do nižšie položených porastov a cez chodník pred budovou bývalého zverinca rovno do rybníka (viď priložené fotografie kaluží močovky tesne nad rybníkom).
O zápachu šíriaceho sa z tejto lokality hádam ani nemusím hovoriť. Rybník, v ktorom okrem rýb vždy žili aj raky, ktoré sú indikátorom čistoty vody, je v súčasnosti neuveriteľne znečistený, takže je skutočne otázne, dokedy v ňom tieto živočíchy vydržia. Najnovšie k tomuto znečisteniu prispieva aj kŕdeľ husí, ktoré som nedávno videla v potoku pod mostom pri ohrade zvernice. V tom potoku, ktorý o niekoľko desiatok metrov ďalej zásobuje vodou rybník, veľký vodopád a všetky tri parkové vodomety. No a salaš s ovečkami a ovčiarskymi psami v tesnej blízkosti parku nad bývalým kúpaliskom – to tiež nie je adekvátny sused prírodnej pamiatky s prvým stupňom ochrany.
Nemám nič proti chovu hospodárskych zvierat a už vôbec nič proti chovu oviec. Obidve činnosti sú na Slovensku potrebné a prinášajú úžitok. Ale som rozhodne proti, ak je to na úkor poškodzovania jedinečnej lokality kultúrneho dedičstva Slovenska s medzinárodným významom. Budem rada, ak sa k tomuto problému vyjadria čitatelia InfoRožňava. Určite mnohí poznajú dokonale betliarsky park, ktorý už dlhé desaťročia prináša návštevníkom pohodu a oddych počas prechádzok v jeho nádherných zákutiach. Všetci by sme mali prispieť k tomu, aby to tak bolo aj v budúcnosti, a nielen pre nás, ale aj pre budúce generácie.
Edita Kušnierová
Autorka je historička umenia
Foto: Autorka
******************************
V rubrike BlogFórum zverejňujeme názory autorov, ktorí sa chcú s nimi podeliť s našimi čitateľmi. Posielajte nám ich na redakčný email redakcia@inforoznava.sk
Predchádzajúce príspevky si môžete prečítať kliknutím sem
