„Dal som Bohu možnosť, aby ma zabil. Neurobil to, takže je so mnou spokojný. Nechce, aby som zomrel.“ Pokračovať v čítaní „Film / Biela stuha“
„Dal som Bohu možnosť, aby ma zabil. Neurobil to, takže je so mnou spokojný. Nechce, aby som zomrel.“ Pokračovať v čítaní „Film / Biela stuha“
…když mluvím o běhání. Haruki Murakami je bežec, ktorý píše. Alebo, ak chcete, románopisec, ktorý behá. Štyri hodiny denne literárne tvorí, jednu hodinu džoguje. Toto robí každý deň už dvadsaťpäť rokov. Nemecký sociológ Georg Simmel si myslel, že v nás ľuďoch je čosi čertovské, čo nás aj pri nešťastí nášho najlepšieho priateľa núti (škodo)radostne pousmiať sa a povzdychnúť: „ej, dobre, že sa to stalo jemu a nie mne“. Pokračovať v čítaní „Murakami / O čem mluvím…“
Nemecký spisovateľ Willi Heinrich (09.08.1920 – 12. 07.2005 ) je dodnes autorom čitateľsky úspešných románov s tematikou 2. svetovej vojny. Spomeňme z nich napríklad Trpezlivé mäso (Das geduldige fleisch, 1952) a Stroskotanci (Die gescheiterten, 1959). V roku 1956 mu vyšiel román Zlatý stôl (Der goldene Tisch). Pokračovať v čítaní „Willi Heinrich / Zlatý stôl“
V roku 1970 sa Československo naplno „normalizovalo“. Na všetkých pracoviskách, v továrňach aj na úradoch prebiehali previerky. Cenzurovala sa výučba, zakazovali sa knihy a časopisy, rušili sa divadlá, tisíce odporcov nového režimu stratili prácu a boli najrôznejšími, väčšinou nechutnými a mimoriadne zákernými spôsobmi prenasledovaní a šikanovaní. Slobodné a verejné prednášky sa už v Prahe nekonali takmer nikde – s výnimkou sanatória Bohnice. Pokračovať v čítaní „Tao a Mao. Legenda o Bondym“