Landskrona je asi tridsaťtisícové mesto na pobreží Øresundu. Prvé písomné zmienky o sídle pochádzajú zo začiatku 15. storočia, je však pravdepodobné, že prirodzenú zátoku v strategickej úžine ľudia ako prístav využívali oveľa skôr. Z historických dokumentov vyplýva, že v roku 1410 tu existoval karmelitánsky kláštor a v roku 1412 získali výsadné obchodné právo na využívanie tunajšieho prístavu anglickí obchodníci. Pokračovať v čítaní →
Ľudský osud je ako vietor. Stále veje určitým smerom. Niekedy domov, inokedy ďaleko od domova. Niekedy je vietor osudu osamotený a slabý, inokedy, v spoločnosti iných vetrov nadobúda moc orkánu. Sú časy, keď človek nedbalo kývne rukou, inokedy žasne, čo všetko má a čo všetko nechá vytiecť pomedzi prsty. Pokračovať v čítaní →
Od čias Daidala a Ikara už Zem na svojom chrbáte nosila nespočetné množstvo ľudí, ktorí snili po slobode, bažili po voľnosti vtákov a pokúšali sa zažiť pocit telesnej a duševnej nirvány naraz.
V uponáhľanom svete plnom lží a poloprávd, problémov a starostí si človek často ani neuvedomuje, že existuje možnosť prežitia pravdivej bezstarostnosti, masáže mozgu a relaxu ducha. Pokračovať v čítaní →
Keď som pred 45 rokmi na rožňavskom gymnáziu maturovala okrem povinných predmetov z voliteľného dejepisu, vytiahla som si otázku: Husitské revolučné hnutie a Slovensko. Bola to téma, ktorá ma odjakživa zaujímala, lebo sa bytostne dotýkala aj dejín Gemera. A asi práve tá jednotka z dejepisu na maturitnom vysvedčení ma povzbudila k ďalšiemu bádaniu. Pokračovať v čítaní →
