Parlamentné voľby sa skončili. Na analýzy je asi ešte priskoro, na prvé dojmy nie. Je zopár vecí, ktoré ma na týchto voľbách prekvapilo. Napríklad to, že s voličmi, ani s tými „národne orientovanými“ nezarezonovala strašidelná kampaň SNS o „maďarskej hrozbe“. Priznám sa, že som sa tej kampane obával. Zrejme zbytočne. Pokračovať v čítaní „Zopár prekvapení“
Začalo sa to ako príbeh lásky. Stretol som ju pred piatimi rokmi vo vlaku, ktorý mieril do Nemecka. Bola krásna, odhadoval som, že má asi 23 rokov. Štýlovo oblečená, s príjemným vystupovaním, s taškou od laptopu po boku a to najdôležitejšie – v ruke držala knihu. Pokračovať v čítaní „Neprehováraj babku, ale frajerku!“
V mojom meste sa v nedeľu zišlo niekoľko desiatok neonacistov, aby tu prezentovali svoje absurdno-groteskné myšlienky. Považoval som za svoju povinnosť ísť tam a dať im najavo, že ich tu nechcem. Pokračovať v čítaní „Nechcem neonacistov v mojom meste“
Čítam a niekedy sa nestačím čudovať, aký emotívny náboj môže obsahovať jedna veta, jeden príspevok alebo už len použitie troch bodiek na konci vety. Ako som už písal, vyjadrenie slobodného názoru je síce jedným zo základných prvkov demokracie, mal by však smerovať k naplneniu nejakého cieľa, ak už nemáme na mysli nejakého „vyššieho cieľa“. Pokračovať v čítaní „Neviditeľné pionierske šatky“
