Rožňava sa tohto roku konečne dočkala priemyselného parku. Síce ešte nie je kompletne skolaudovaný, ale zato už bol slávnostne otvorený bývalým premiérom. Teraz ešte vymyslieť čo s ním. Asi najlepšie by bolo do neho získať nejakého investora. Lenže tí sa veľmi nehrnú. Pokračovať v čítaní „Čo s parkom naším priemyselným?“
Venovať sa obsadeniu budúceho rožňavského parlamentu zdravým rozumom je momentálne druhoradého charakteru (sám autor týchto riadkov pije asi piaty pintovy cider a nijaké terno nevidí, lebo neexistuje…). V prvom rade získa potrebný počet hlasov skamenelé torzo ex-zastupiteľstva, hm, a tyýh pár nových? (mladých,hm?), sa bude kukať a čudovať sa. Pokračovať v čítaní „Krvou podpísaný prísľub poslanca“
Nielen v Moskve, ako som sa dočítal na SME a dozvedel od BBC, ale aj na celom Slovensku. Komunálne. Keďže je Rožňava mojou srdcovou záležitosťou, tak osud nášho mesta s krásnym historickým torzom mi nie je ľahostajný. Našťastie, po vyše 42 rokoch nežijeme v pookupačnej spoločnosti, ale v slobodnej… aj keď pohľad zvonku vyzerá veľmi biedne.
Pokračovať v čítaní „Zvolebnieva sa“
Toto je v poradí 2.875-ty článok, ďalší komentár, možno práve pod ním, bude pod poradovým číslom 17.305. To celé za tri roky. Uplynuli v utorok presne o 11:07 h. Slová, ktoré možno pomohli meniť náš rožňavský mikrosvet. 28. september je zároveň v poradí už ôsmykrát Medzinárodný deň za právo vedieť. Pokračovať v čítaní „…a nestačí iba tupo pozerať“
