Veriť na úprimnú spomienku Novembra ‘89, organizovanú mestom Rožňava je ako veriť na škriatkov, jednorožcov a lesné víly. Dajú sa sem-tam zbadať, to bez debaty. Keď však človek precitne z prvotného úžasu, zistí, že je na maškarnom plese.
Na podobnom, aký sa koná pred voľbami. Pokračovať v čítaní →
Stará mama bola veľmi láskavá, dobrá a zbožná žena, ktorá pristupovala k pečeniu chleba veľmi starostlivo. V našom mestečku Dobšiná boli súkromné pekárne u Kuchena, u Paka a u Skaloša.
Keď stará mama piekla chlieb, vždy ma čakala pri bráničke svojho dreveného domčeka, akých v tej dobe bolo v meste neúrekom, aby mi dali dobrý posúch, alebo preslávený grulikuchen, čo je zemiakový koláč, ktorý mi pripadal ako najlepšie zákusky. Pokračovať v čítaní →
Je tradíciou, že na sklonku októbra a začiatku novembra si každoročne pripomíname tých, ktorí už nie sú medzi nami. Toto obdobie sa stáva v mnohých prípadoch dokonca nákupnou a cestovnou horúčkou. Nie každý si ale tento čas pripomína rovnakým spôsobom.
Kresťanský sviatok všetkých svätých a tiež pamiatka zosnulých, ľudovo nazývané ako „dušičky“, sú späté predovšetkým s rodinnými tradíciami. Pokračovať v čítaní →
Prvykrát som sa o existencii Václava Havla v dozvedel lete 1989 na terase penziónu v Chorvátsku neďaleko Splitu. Zhodou okolností tam bývala aj jedna rodina z Prahy. Naši otcovia pri spoločnej večeri a červenom vínku debatovali pri západe slnka okrem iného aj o politickej situácii vo vtedajšom Československu. Pokračovať v čítaní →
