Kedysi môj redakčný kolega Paľo Lacko napísal v jednom zo svojich príspevkov veľmi múdru vec: Ak by ľudia v 89-tom upadli do pesimistickej letargie, s určitosťou sa dá povedať, že by k žiadnej revolúcií nedošlo.
Pochopiteľne, každá spoločenská zmena prináša isté vytriezvenie najidealistickejších zástancov a praxou vyplavených nedokonalostí. Pokračovať v čítaní →
Veľký piatok. Deň pokánia, odpustenia hriechov, priznania viny, príjmanie utrpenia. Deň, keď sa kresťania pohrúžia do seba, spytujú svedomie, myslia na Ježiša a jeho utrpenie, na kríž.
V týchto myšlienkach neodbytne mojou hlavou víria spomienky na prostého človeka, ktorý ma nepriamo poprosil, aby som mu pomohol s jeho ťažkým krížom. Pokračovať v čítaní →
Požiar na hrade 10. marca snáď nikoho tak nezarmútil ako mňa. V celej expozícii som videl prácu kolektívu múzea v Betliari, ktorý dlhé roky vynakladal obrovské úsilie, aby hrad uspokojil požiadavky záujemcov na takéto kultúrne centrum. O toľko viacej ma bolelo, že som bol riaditeľom múzea 30 rokov a ďalších 10 som tam pôsobil ako múzejník. Pokračovať v čítaní →
…alebo Všetko zlé je na niečo dobré
Dva týždne po hroznom požiari je na Krásnej Hôrke znovu rušno. Všetky exponáty sú v bezpečí, nádvoria sú vyčistené od zhorených trámov a popola, poškodené medené žľaby a oplechovania sú odmontované a zložené na hromade, robotníci v zelených reflexných vestách prinášajú dosky a trámy na provizórne zastrešenie. Pokračovať v čítaní →
