Vypočul som si minule pred zmenárňou na Námestí baníkov v rade žien, stojacich na výmenu eura za koruny, jednu zaujímavú informáciu: do Rakúska sa pre nich už čochvíľa údajne neoplatí chodiť za zárobkom.
Tamojší pacienti a nevládni dôchodcovia totiž musia od nového roku prihlásiť svoje slovenské opatrovateľky (rozumej naše matky, sestry, dcéry či manželky) na rakúskej sociálke a Slovenky sa musia prihlásiť na slovenskom živnostenskom úrade, aby tak legalizovali svoje príjmy.
Koruna už dva roky rapídne silnie (čo je zlé, lebo dostanú za nich menej eur), ich mzdy sú rovnaké (a stúpať nebudú kvôli konkurenčnému tlaku lacných Rumuniek a Bulhariek), a keď ešte k tomu prirátame aj spomínané zlegalizovanie práce a následné vyrubenie odvodov, či náklady spojené s prekladom a prípravou dokumentov o vzdelaní pre rakúske úrady, ani sa nečudujem, že ženičky pred zmenárňou celú vec ošomrávali ako kofy na ruskom trhu.
Podľa najnovších informácií pracuje v zahraničí okolo 230 tisíc Slovákov. Neviem, ako sa kompetentní úradníci dopracovali k tomuto číslu, keďže žiadne oficiálne zoznamy či štatistiky sa nevedú ani neviedli (pred dvoma rokmi bol odhad o sto tisíc ľudí vyšší).
Avšak od vstupu Slovenska do Schengenu je už aj pozorovanie áut plných našich žien – čo bola aspoň pohraničiarska štatistika od oka – taktiež úplnou minulosťou. Tých 230 tisíc občanov však údajne zásobuje slovenské domácnosti príjmom v objeme asi 3 miliardy korún mesačne.
Pripomínam, že značná časť z nich je nikde nezdanených korún, ktoré prúdia takto na Slovensko. Najväčšia komunita Slovákov sa zdržiava v Čechách, potom v Anglicku a Írsku. Tam sú ich príjmy daňovo a odvodovo ošetrené. Ale ostatné významné pracovné komunity sú iba virtuálne, keďže krajiny ako Rakúsko, Nemecko či Švajčiarsko, nám neotvorili pracovný trh.
A to sú práve tie nezdanené stámilióny, ktoré si nosia vytrvalí ľudkovia na Slovensko. Preto nečudo, že Rakúšania (mimochodom, až po odhalení, že v rodinách rakúskeho kancelára a dvoch ďalších najvyšších ústavných činiteľov nelegálne opatrujú slovenské dievčatá ich rodičov), sa konečne postavili k veci čelom a nie zadkom.
Od nového roku teda umožňujú (prikazujú) slovenským opatrovateľkám zlegalizovať svoj pracovný pobyt. Kritizovali sme za to Rakúšanov celé roky. Že tam naše ženy chodia načierno a musia sa zakrádať a vyhovárať na hraniciach ako nejaké živly.
Potom však prišlo odhalenie kauzy slovenskej opatrovateľky u dnes už ex kancelára Rakúska a rozprúdila sa oná celonárodná diskusia. Rakúska verejnosť zakrátko zistila, že o starých ľudí sa tam vlastne nemá kto postarať a keby došlo k hypotetickej situácii, že by desaťtisíce Sloveniek odišli domov v jeden deň, ich opatrovateľský systém by sa zrútil pod záplavou rovnakých desať tisícov žiadostí o umiestnenie do domovov a starobincov, v ktorých na taký nával niet kapacít.
A tak sa rozhodlo, že sa práca zlegalizuje. Ale rakúsky dôchodca s povestnou germánskou šporovlivosťou, sa rovnako ako naša opatrovateľka, postavili nakoniec k veci negatívne – legálna práca totiž bude znamenať vyššie náklady pre Rakúšana a menší príjem pre Slovenku.
A to žiadnu pracovnú stranu neteší. Nuž a všetky tieto súvislosti si dali dokopy aj ženičky pred zmenárňou v Rožňave. Pochopili to všetko rýchlo a výstižne. Naše úrady by však z toho mali pochopiť aj to, že legalizácia práce môže byť účinným liekom na odliv pracovnej sily do zahraničia. A tu vyvíjať lobing na poli zahraničných vzťahov.
Vysoké nezdanené zárobky sa totiž zreálnia v podobe odvodov do štátnych pokladníc, čo je výhodou tak pre zahraničnú stranu, ktorá získa na odvodoch, ako aj pre našu stranu, ktorá napríklad nestráca schopnú pracovnú silu – novodobý problém Slovenska je jej nedostatok v niektorých odvetviach.
Nakoniec, tento trend by zrejme mohol postupne znamenať aj zjavný ústup vysťahovaleckej pracovnej vlny na Západ, ktorá Slovensko zachvátila v roku 2003 po zavedení Miklošových tvrdých reforiem. Mnohí sa na Slovensko vracajú už teraz – je tu viac práce, koruna silnie, platy pomaličky stúpajú a ekonomika si to rezko šinie. Aspoň v tých povestných makroekonomických ukazovateľoch.
Pravdepodobne ako prví v strednej Európe zavedieme o rok Euro a tak sa môže poľahky stať, že odliv sa zmení späť na príliv. A to by mohlo znamenať konečne aj vytúžený ústup nepríjemných sprievodných negatívnych javov v súvislosti s ekonomickou a spoločenskou transformáciou krajiny od roku 1989.
© Inforoznava.sk Jaroslav Verlík
