Rožňavský primátor Pavol Burdiga (Most-Híd) na svojom blogu najnovšie pranieruje zrušenie triedy s maďarským vyučovacím jazykom na Gymnáziu P. J. Šafárika. Vyčíta hlasovanie za predmetné VZN podžupanovi KSK Jánovi Szöllösovi (na fotke vľavo). Ten to považuje za predvolebný boj.
Vo svojom texte pod názvom „Človeku sa rozum zastaví“ Burdiga okrem iného píše: „Je to neskutočne šokujúca správa pre zainteresované subjekty, ktorými sú jednak vedenie školy a jednak vedenie mesta, nehovoriac o občanoch, ktorých deti majú záujem o štúdium v tejto triede.“
Pripomína, že pedagógovia, ktorí v nej učili a vychovali nespočetné množstvo študentov, sa môžu popýšiť svojimi absolventmi, ktorí robia dobré meno nielen škole, ale aj celému mestu.
„Zarážajúca na celej veci je skutočnosť, že za zrušenie tejto triedy hlasovali na zastupiteľstve (pozn. red.: KSK) údajne štyria poslanci za Stranu maďarskej komunity (MKP), medzi ktorých patrí aj podpredseda Košického samosprávneho kraja (pozn. red.: Ján Szöllös), terajší kandidát na poslanca do volieb VÚC – Rožňavčan a člen rady tejto školy,“ zdôrazňuje Burdiga.
„Je pre mňa nepochopiteľné, ako môže občan Rožňavy ísť proti záujmom mesta v tak závažnej otázke,“ píše okrem iného v závere krátkeho textu. Pretože žijeme na jazykovo zmiešanom území, je podľa neho viac ako „normálne“ vytvoriť podmienky pre štúdium všetkým v ich rodnom jazyku.
Rozhodnutie Zastupiteľstva Košického samosprávneho kraja označuje za nezmyselné, ako primátor mesta sa chce snažiť o zachovanie maďarskej triedy.
Szöllös: Je to vykonštruovaný, nepravdivý a zavádzajúci predvolebný boj
V tejto veci sme oslovili podpredsedu KSK Jána Szöllösa. Ten označil tvrdenie o tom, že Zastupiteľstvo KSK na svojom augustovom zasadnutí prijalo uznesenie, podľa ktorého sa zrušila na Gymnáziu P. J. Šafárika v Rožňave počnúc školským rokom 2013/2014 trieda s vyučovacím jazykom maďarským, za nepravdivé. „Informácie, ktoré v tejto súvislosti zaznievajú, sú vytrhnuté z kontextu a vyvolávajú zbytočné emócie.“
Ako vysvetlil pre infoRoznava.sk, Všeobecne záväzné nariadenie (VZN), ktoré určuje počet tried prvého ročníka stredných škôl v územnej pôsobnosti KSK pre prijímacie konanie 2014/15, bolo schválené v zastupiteľstve 26. augusta. Zákon č. 184/2009 Z.z. určil samosprávnym krajom povinnosť stanoviť počet tried pre všetky stredné školy v územnej pôsobnosti pre prijímacie konanie na školský rok 2014/2015.
Riaditelia stredných škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti KSK predložili do 15. júna návrh na určenie počtu tried prvého ročníka, podložený štatistikami. Zriaďovatelia súkromných a cirkevných stredných škôl si splnili túto povinnosť do 30. júna. Súčasťou podkladov boli aj materiály ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o evidencii absolventov stredných škôl na úradoch práce, kvalifikovaný odhad potrieb trhu práce a spracovaný zber údajov od spolupracujúcich zamestnávateľov a firiem na území kraja.
„Na základe všetkých týchto štatistík a údajov bolo spracované VZN, ktoré prešlo pripomienkovým konaním bez pripomienok a bolo schválené Zastupiteľstvom KSK,“ spresnil ďalej.
VZN KSK č. 19 určuje počet tried prvého ročníka stredných škôl v územnej pôsobnosti KSK pre prijímacie konanie v školskom roku 2014/15. Neurčuje riaditeľom škôl, koľko žiakov môžu prijať do odboru, či zamerania, ani to, koľko tried s iným vyučovacím jazykom môžu otvoriť. VZN stanovuje celkový počet tried v prvom ročníku.
„V prípade pozitívnych zmien, zvýšenia počtu detí končiacich základné školy, väčšieho záujmu o konkrétne školy, zriaďovateľ môže v budúcich rokoch reagovať zmenou VZN,“ pokračoval Szöllös.
Podľa neho Odbor školstva KSK neustále sleduje vývoj záujmu o štúdium na jednotlivých školách. V prípade Gymnázia P. J. Šafárika na ul. A. Hronca v Rožňave bol aktuálny stav záujmu 45 žiakov, z toho 5 žiakov o štúdium s vyučovacím jazykom maďarským.
V minulých rokoch škola opakovane žiadala o výnimku na otvorenie triedy s vyučovacím jazykom maďarským, pretože záujemcov bolo menej, ako vyhláškou stanovených 16 žiakov. „Zriaďovateľ na môj podnet opakovane tejto požiadavke vyhovel a povolil otvorenie triedy aj s nižším počtom žiakov,“ vysvetlil ďalej situáciu.
Ako ďalej poznamenal, tento nepriaznivý jav sa objavuje niekoľko rokov dozadu. Chýbajúcich žiakov musel zriaďovateľ kompenzovať zvýšeným rozpočtom z kapitoly školstva.
Uviedol, že VZN vychádza z reálnych podkladov a odzrkadľuje potrebu jednotlivých škôl. V prípade, že niektorá z uvedených škôl na základe prijímacieho konanie zapíše žiakov nad rámec schváleného VZN, môže požiadať zriaďovateľa o navýšenie počtu tried, ak objektívne zdokladuje, že žiaci spĺňajú kritéria podľa platnej legislatívy a škola má materiálno-technické a personálne podmienky pre ich vzdelávanie.
„Zriaďovateľ na takúto žiadosť bude reagovať v zmysle platnej legislatívy. Ja osobne budem v prípade zvýšeného záujmu žiakov o štúdium v maďarskom jazyku iniciovať zmenu vo VZN,“ podotkol Szöllös.
Zdôraznil, že aktuálne VZN nepojednáva o neotvorení triedy s maďarským vyučovacím jazykom. Toto rozhodnutie je na vedení školy. Podmienkou je splnenia predpísaných podmienok (16 žiakov, priemer učebných výsledkov do 2).
Ako ďalej poznamenal, na augustovom zastupiteľstve hlasoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia o celkovom počte tried v prvom ročníku. „Môžem čestne prehlásiť, že od môjho zvolenia za poslanca a podpredsedu KSK som spravil všetko pre to, aby na rožňavskom gymnáziu existovali triedy s maďarským vyučovacím jazykom,“ prízvukoval.
Na jeho podnet a z jeho osobnej iniciatívy mohla škola každoročne ponúknuť možnosť štúdia pre oveľa menší počet žiakov, ako predpisuje legislatíva. „Obvinenie z konania proti záujmom mesta preto považujem za vykonštruovaný, nepravdivý a zavádzajúci predvolebný boj,“ ohradil sa proti tvrdeniam Burdigu.
Verí, že Rožňavčania majú zdravý rozum, zvážia argumenty, ktoré predkladá a nebudú neprávom odsudzovať ľudí, ktorí sa podľa neho niekoľko rokov snažia pre svoj región zabezpečiť čo najviac výsledkov.
Za dvanásť rokov pôsobenia v poslaneckom zbore vraj stále triezvo a uvedomelo hájil záujmy a potreby mesta, okresu, ale aj celého Košického samosprávneho kraja. „Dúfam, že moje slová vyvolajú porozumenie medzi obyvateľmi Rožňavského okresu, ktorých si hlboko vážim,“ zdôraznil.
„Som presvedčený, že pán primátor má dosť svojich problémov na území mesta, ktoré sú omnoho závažnejšie a veľmi ťažko zvládnuteľné. Budem veľmi rád a vďačný, pokiaľ sa navzájom budeme tolerovať a jeden druhého neosočovať a neobviňovať,“ uviedol pre infoRoznava.sk na záver podžupan Szöllös.
Za uznesenie hlasovali na rokovaní krajského parlamentu 38 poslanci, medzi nimi všetci piati za okres Rožňava: Ján Szöllös (SMK), Ján Babič, Karol Horník a Štefan Bašták (všetci SMER-SD), a Gejza Milko (ĽS-HZDS, SZS). Proti boli len dvaja poslanci – bývalý župan Rudolf Bauer (SDKÚ-DS, KDS, OKS, DS) a Alfonz Halenár (nez.). Zdržali sa siedmi poslanci, 10-ti boli neprítomní.
Kompletné materiály k tejto téme a výsledky hlasovania si môžete pozrieť kliknutím sem
Voľby do orgánov samosprávnych krajov sa uskutočnia v sobotu 9. novembra. Volebný obvod (okres) Rožňava má v 57-člennom zastupiteľstve 5 poslaneckých mandátov.
Súvisiace články: Kandiduje aj primátor Rožňavy
Foto: DSS Amalia/Podpredseda KSK Ján Szöllös v poríhovore na podujatí Most úsmevov v r. 2008, vpravo riaditeľ DSS Amalia Igor Lada.
