Denník Sme aj ostatné celoštátne médiá informovali o útoku holohlavých radikálov na študentský bar v centre Nitry. Zverejnili zábery z kamery mestskej polície. V tejto súvislosti nás zaujímala situácia v Rožňave a v okolí.
„K dnešnému dňu nemáme evidovaný obdobný skutok,“ uviedol podplukovník Ivan Bronďoš, riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ SR v Rožňave.
Ako ďalej spresnil, v poslednom období neboli oficiálne hlásené prípady bitiek, resp. prepadov ľudí skupinami holohlavých násilníkov. Nedisponujú ani operatívnymi informáciami o tom, že dochádza k páchaniu takejto trestnej činnosti, ktorá by mohla zostať zo strachu a obáv poškodeného neohlásená.
Situáciu v Rožňave, resp. v okrese má podľa jeho slov polícia zmapovanú. Na príslušnom úseku je v zmysle interného predpisu určený policajt, ktorý vyhodnocuje mesačne predmetnú kriminalitu, tj. ľavicový a pravicový extrémizmus, divácke násilie, motocyklové gangy, náboženské sekty apod..
„Môžeme konštatovať, že klesajú prípady, kedy tieto záujmové osoby na verejnosti aktívne demonštrujú konaním, symbolmi, obliekaním apod., svoju príslušnosť k extrémistickým skupinám,“ uviedol ďalej Bronďoš.
Na margo rožňavského koncertu skupín, blízkych extrémistom, o ktorom informoval denník Korzár v decembri 2012, uviedol, že o akcii mali informácie, pričom vopred boli v súčinnosti s policajtmi Oddelia extrémizmus a diváckeho násilia KR PZ v Košiciach prijaté opatrenia podľa zákona o Policajnom zbore.
„V čase koncertu bol v mieste konania zvýšený výkon služby zo strany poriadkovej polície ako aj policajtov odboru kriminálnej polície. Koncert prebehol bez narušenia verejného poriadku, nedošlo k žiadnym výtržnostiam ani k žiadnemu poškodeniu majetku,“ vysvetlil.
Polícia podľa denníka Sme sleduje tiež dianie na internete. Šesť prípadov mal riešiť v minulom roku aj súd v Rožňave.
„V našej štatistike za minulý rok je evidovaných 13 prípadov trestných činov, rasovo motivovaných a extrémizmus. Vo všetkých je známy páchateľ,“ konštatoval okresný policajný riaditeľ. Šlo o prípady, ktoré boli realizované v súčinnosti s príslušníkmi Oddelenia extrémizmu a diváckeho násilia OKP KR PZ v Košiciach. „Podozriví šírili rôzny extrémistický materiál cestou sociálnej siete,“ dodal.
Vyšetrovateľ ich obvinil pre zločin „podpora a propagácia skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd“, spáchaný v jednočinnom súbehu so zločinom „rozširovanie extrémistických materiálov“. „Návrh na podanie obžaloby bol daný na okresnú prokuratúru v 11-tich prípadoch. Dva prípady ešte neboli ukončené,“ spresnil Bronďoš.
Policajti Okresného riaditeľstva v Rožňave podľa Bronďoša citlivo reagujú na každý takýto prejav, či už je evidovaný ako trestný čin alebo priestupok.
„Nie je možné tolerovať, nezaoberať sa a neriešiť tento problém od začiatku, lebo každý pre nich „úspešný víkend“ im dodáva silu a odvahu,“ upozornil. Veľmi ústretová a nápomocná je im pri riešení podobných problémov Okresná prokuratúra v Rožňave a to od súhlasu na zadržanie páchateľa až po návrh na vzatie do vyšetrovacej väzby.
Ako dodal na záver, medzi tieto prípady neboli zarátané prejavy Mariana Kotlebu pri jeho návštevách, kde vykonávali opatrenia poriadkového charakteru.
„Uvedený skutok nespadá do vecnej pôsobnosti mestskej polície,“ reagoval na naše otázky Róbert Hanuštiak, náčelník Mestskej polície v Rožňave.
Petíciu podporilo viac ako 7 tisíc ľudí
Po medializácii prípadu v Nitre vznikla koncom januára petícia občanov Stop násiliu na Slovensku – za odvolanie ministra vnútra Roberta Kaliňáka, prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara a riaditeľa Policajného zboru v Nitre Miroslava Michalčíka. Za pár dní ju podpísalo vyše 7 tisíc ľudí.
„V októbri 2013 v centre Nitry, pred očami ľudí a mestských bezpečnostných kamier, neonacisti mlátili slušných ľudí a na Silvestra v tom istom roku si to znova voči tým istým ľuďom zopakovali. Tá istá skupina opakovane terorizuje študentský bar v Nitre,“ píšu signatári petície, ktorú podpisujú aj ľudia z Rožňavy a okolia. „Máme správy, že podobné incidenty sa opakujú v mestách po celej krajine.“
„Nečinnosť polície považujeme za bezprecedentnú. Je neprijateľné, aby po takejto udalosti mohli polícii známi ľudia znova útočiť a opakovane terorizovať slušných ľudí. Je smutné, že útok sa stal v meste, v ktorom pred 7 rokmi zbili aj Hedvigu Malinovú a prípad dodnes nie je vyšetrený,“ uvádza sa tam ďalej.
„Nie sme ďalej ochotní žiť v krajine, v ktorej si polícia, platená z našich daní, nekoná svoju základnú povinnosť: nechráni občanov a tým priamo aj nepriamo spolupracuje s útočníkmi,“ stojí v závere dokumentu.
Čo je extrémizmus?
Podľa definície na stránke Ministerstva vnútra SR za extrémizmus možno považovať konanie a aktivity vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a snažia sa ho nahradiť systémom typu totalitného režimu alebo diktatúry.
Druhou charakteristickou črtou extrémizmu a s ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd garantovaný ústavou a medzinárodnými ľudsko-právnymi dokumentmi, alebo sa snažia svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť. Ich cieľom a dôsledkom je zničiť demokratické usporiadanie spoločnosti v jej základoch.
Za ďalšie charakteristické znaky extrémizmu sa považuje snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia namiereného voči majetku, alebo názorovým alebo politickým oponentom.
Foto: Reprofoto inforoznava.sk
On-line pohľad na rožňavské Námestie baníkov – web kamera
Nitra: Pozrite si kamerový záznam aj spred útoku neonacistov
