A vec sa zdarila! Buď platia dohody alebo nie! Na druhý pokus máme svojho občana, hoc len čestného, aj v Obamovej Amerike.
Mnohí naši rodáci sú dlhodobo tam, ten občan, presnejšie občianka, je zas tu. A vskutku neďaleko, naporúdzi.
Mal by som ešte jeden návrh, možno trošku neskoro, ale Február je na to ako stvorený: tí zbabelci v Dúbravke z toho vycúvali, ale čo tak po Amerike siahnuť na vlastné zdroje?
Áno, tá Husákova pamätná tabuľa by kúzelne pristala na priečelie úradu. Pokojne aj s anjelskými krídielkami.
Možno trochu neskoro bude aj priemyselná zóna. Kechnec nie je našim partnerským mestom, takže sme nemohli ani len tušiť, že po Siderite zrejme márne odídu kamsi na účty ďalšie milióny.
Za ne sme mohli mať taký výhľad, že až. Zatiaľ máme aspoň búdy.
Ale ešte čosi tu straší.
Tá plazivá chuť zavrieť hubu každému, kto vyčnieva z radu. Na Rádiu FM sme už Bez Lampy a tá televízna bohvie dokedy bude blikať.
Poznajúc vlastný stav vecí dobre viem, aké milé je byť kritikom moci, hoc sa ňou nazvať dá často len s pocitom bláznovstva.
PS: A pravdaže obvyklé video – tento raz na tému odvážnych kritikov ako napr. naša stratená Cilka, ľudí, ktorí majú jasno vo všetkom a voči všetkým… len akosi čudne odvážne…no rozhodne bez vulgarizmov!
Pavol Pagáč v akcii .-)
