Prečo skúšame hodnotiť, či báseň mala stranícku príslušnosť?
Prečo hľadáme zložité odpovede tam, kde by sme mali vidieť najmä do seba?
Kedy je už správne a vôbec zmysluplné, povedať nie? A aký vlastne chceme svet?
Bez Fica? Bez politiky? Bez náboženstva?… Aj bez peňazí?
A čo ešte má byť pre šťastie zmazané?
Pointa je ale celkom prozaická: to nie „oni“, ale my – každý sám za seba a len v sebe samom si nesieme svoj kríž na Golgotu.
Len prečo tak trápne …
Příběh věcí – Story of Stuff
