Veľkorozmerné ploché hlavy sú tu. Všade okolo nás. Svietia ako luxusné bilbordy tuposti.
Šprintéri šíriacej sa plochosti lapajú po dychu v hustnúcom svete mediálnej magoriády.
Koľkí z nás si ešte dokážu roztriediť každodennú ejakuláciu informácií aspoň tak, ako vlastné ponožky?
A koľkých ešte môže postihnúť túžba po faktoch a súvislostiach? Alebo aspoň po kráse a dobre v tom ich najzmyselnejšom význame?
„Šup sem šup tam, nám už je to všetko jedno…,“ spieva sa v jednej senzus-balade a konečne má pátos valčíka na Titanicu.
Uhlopriečka truhlíkovskej všadesombolvšetkoviem stádovitosti sa zväčšuje rýchlejšie ako rast HDP v Číne.
Mediálni tajtrlíci, požehnane sa vyskytujúci na oboch stranách kamery, novín, internetu… ale vedia svoje.
Materiál je dobrý, len ho ďalej tvarovať do obrazu Božej prostorekosti – chudobní duchom to oslávia neskôr.
Aj tu, v Rožňave.
PS: Pokorne sa kajám aj ja – mená z rožňavského koloritu si dosaďte prosím sami podľa chuti, ja som si nejaké už zgustol .-)
Staršie príspevky z rubriky EDITORIAL nájdete kliknutím sem
