Poriadok, čistota a bezpečnosť. A k tomu trochu porozumenia pre potreby občanov. To ako základ stačí.
Základ k tomu, aby každý mohol vidieť a mať pocit, že samospráva nie je len počítanie hlasov pre Kaufland a pre všetky tie minulé i budúce kšefty s majetkom mesta.
Vidieť za každým rohom nepriateľa len preto, že je tu aj iný pohľad na vec, to tiež nesvedčí o tom, že úmysly sú vždy a vo všetkom čisté.
Armáda vyše 270 ľudí, platených občanmi mesta, musí byť dosť silná na to, aby sme sa nemuseli cítiť ako v smetnom koši, potkýnať sa o opilcov a márne čakať, že policajti okrem vyberania pokút zvládnu aj elementárny poriadok v meste.
Strihanie pásky pred ďalším obchoďákom, zabudnutou priemyselnou zónou či akékoľvek iné zvesti o miestnych zázračných uzdraveniach sú občanom na prd, ak nefungujú životne dôležité funkcie mesta, v ktorom žijú.
A možno je to zakliate iba tou budovou. Budovou, kde sa všetci cítili ako Robur dobyvateľ, pretože nič iné, než ako chutí moc, ich nemal kto naučiť.
A tak dnes Rožňava často pripomína mentálny skanzen pred 20-timi rokmi vyštrnganých móresov. Vystrčíte hlavu a už vás idú po nej klepnúť ani len netušiac, čo ste vlastne chceli povedať.
A ja neviem, či je to naozaj už všetkým celkom jedno. Tak trochu ale dúfam, že sa tu všetci nezbláznili.
