Keď asi rok pred voľbami začal pripúšťať, že by mohol kandidovať, mnohí ho brali s rezervou. Dojem slušného, kultivovaného človeka vytváral akoby prekážku pre účasť v politickom zápase, kde veru na pod pásové údery dlho čakať netreba.
Spomínam si na jeho predstavy o tomto meste, na všetku tú jasnosť vo veciach, ktoré treba zmeniť. Na celkom zreteľné zámery obkolesiť sa ľuďmi, ktorí chcú tomuto mestu slúžiť a majú na to odborné predpoklady.
Ale doterajší výsledok je žalostný. Malá skupinka ľudí, nazývajúca sa koaličná rada, postupne dosadila všade, kde sa dalo, svojich ľudí. Niekedy až neuveriteľne trápnym a úbohým spôsobom. A to je zároveň jediná výrazná stopa, ktorú je po mesiacoch prízemného kádrovania v našom meste zreteľne vidieť.
Náš pán primátor sa však naďalej tvári, že nič nevidí, že všetko sa robí naozaj a iba v prospech tohto mesta a tu žijúcich ľudí. Možno už tomu ani sám neverí, ale súkolie moci ho opantalo natoľko, že sa často zmôže iba na to svoje typické pousmiatie. No jeho funkčná zodpovednosť, ak sa už tá ľudská zdvorilo vytratila, núti vysloviť otázku: Nad čím? Nad vlastným zlyhaním?
