Internet je pôvabný manipulátor pocitov. No len dovtedy, kým nezistíte, ako veľmi môže pomútiť aj hlavy inak celkom pomazané.
Možno na to prišiel aj náš najznámejší skejpista súdruh europoslanec Boris Zala, ale zdariť sa to môže každému. Napíšete vetu a na druhej strane poplach: príjaté slová si dotyčná osoba podfarbí vlastnou frustráciou z rozvinutého kapitalizmu karpatskej kotliny a svojej priesvitnosti v ňom.
Ťuk sem, ťuk tam a je po paráde, balzam do duše nevtlačí ani horda priblblých smajlíkov.
Je zvláštne, že v čase enormnej komunikácie už pomaly aj trávy na lúke sa čoraz viacej vytráca schopnosť pochopiť toho druhého.
Všimli ste si to?
Ešte aj Guľko s Bombuľkom to mali na dvore ľahšie so sliepkou Dorkou – fakt, pamätám si to!
Namiesto toho sa hľadá za každým steblom napísaného to najhoršie možné. A nielen napísaného. Nevrlosť a hromžiace tváre majú svoje dožinky ako za Husáka.
A večne nahnevaný alzhaimer, čo si November nepamätá, iba ak ten veľkooktóbrový, je tej pekelnej žlče ikonou. Len škoda, že sa tak ťažko maže – to nevymyslel Gates, to my sami.
No netreba zúfať, aj keď to občas vyzerá tak, že klietka pre bláznov je vôkol nás. Videl som práve skvelý film Osem statočných. Psov, nie ľudí.
Ale ja mám psov rád a mám rád aj tento skvelý song.-)
PINK FLOYD / Lost For Words
I was spending my time in the doldrums
I was caught in a cauldron of hate
I felt persecuted and paralysed
I thought that everything else would just wait
While you are wasting your time on your enemies
Engulfed in a fever of spite
Beyond your tunnel vision reality fades
Like shadows into the night
To martyr yourself to caution
Is not going to help at all
Because there’ll be no safety in numbers
When the Right One walks out of the door
Can you see your days blighted by darkness?
Is it true you beat your fists on the floor?
Stuck in a world of isolation
While the ivy grows over the door
So I open my door to my enemies
And I ask could we wipe the slate clean
But they tell me to please go fuck myself
You know you just can’t win
