Ešte v minulom roku som redakcii a jednému z diskutérov sľúbila, že v dohľadnej dobe budem pokračovať so seriálom Rožňava včera a dnes a napíšem niečo aj o tunajšom bývalom Baníckom učilišti. Keďže mám aj hodne iných aktivít, ktoré mi zaberajú spústu času, k splneniu tohto sľubu som sa dostala až dnes. Mala som len jediný prameň, z ktorého som čerpala pre tento článok, preto by som bola rada, keby ho čitatelia doplnili o svoje spomienky na obdobie aktívneho baníckeho života v našom meste. Som presvedčená, že vyše 60-ročnú históriu Baníckeho učilišťa v Rožňave už môžeme zaradiť medzi slávne obdobia dejín rožňavského baníctva. A keďže sme rovesníci, vyrastala som zároveň s ním a zažívala jeho úspechy i ťažkosti; môj otec, pôvodne banský merač, bol totiž na tejto škole dlhé roky učiteľom odborných predmetov. Takže mám na čo spomínať, a pamätníci môžu spomínať so mnou.
Jedna z najmladších rožňavských škôl vznikla 1. septembra 1948 ako Stredisko výchovy banského dorastu v Rožňave. Spočiatku sa vyučovalo v drevenom baraku postavenom v záhrade Baníckeho múzea, neskôr si stredisko prenajalo budovu bývalého evanjelického gymnázia. V školskom roku 1948/49 sa na banícke povolania začalo pripravovať prvých 17 frekventantov. Ubytovanie mali zabezpečené „v bývalom chudobinci sv. Františky“(týmto chudobincom mohla byť dojčenecká útulňa – budova vedľa Baníckeho múzea alebo evanjelický sirotinec, ktorý stál na mieste dnešnej VÚB-ky – obidve dala postaviť Františka Andrássyová; možno ešte žije v Rožňave alebo na okolí niekto z týchto prvých baníckych učňov, ktorý by mohol túto informáciu potvrdiť).
Otvorením Preškoľovacieho ústavu baníckeho dorastu v Rožňave s dvojročným učebným obdobím sa vytvorili podmienky pre perspektívne zabezpečenie kvalifikovaných pracovných síl. Praktická výučba baníckych učňov prebiehala na banskom úseku Štefan, ktorý dostal prívlastok „školský revír“.
Od roku 1950 strediská pracujúceho dorastu a ústavy baníckeho dorastu premenovali na základné odborné školy banícke. Vyučovalo sa v nich dva dni a praktický výcvik bol štyri dni v týždni. Výučba bola dvojročná a končila sa záverečnými skúškami. Po ich úspešnom vykonaní získali absolventi kvalifikáciu pomocného haviara.
Od roku 1952 prešli zariadenia na výchovu baníckeho dorastu do systému štátnych pracovných záloh. Poslaním tohto systému bolo vychovávať kvalifikované pracovné sily pre rozvíjajúci sa priemysel, teda aj pre baníctvo. Zariadenie na výchovu baníckych učňov v Rožňave bolo premenované na Banícke učilište štátnych pracovných záloh (BU ŠPZ). Školský rok 1952/53 začal nielen s novým názvom školy, ale, čo bolo hlavné, vyučovať sa začalo v novej modernej budove postavenej na tento účel. Zároveň s učilišťom bol postavený aj internát, telocvičňa, športové ihrisko, garáže a i. V roku 1953 sa začala výstavba slobodárne na Vargovom poli pre 72 absolventov učilišťa.
Od roku 1958 rožňavské učilište zabezpečovalo výchovu učňov prevažne profesie strojný zámočník a automechanik. Pre tieto profesie však boli objekty dielní malé a strojové zariadenie zastarané. V rokoch 1968-71 boli preto dielne rekonštruované a zmodernizované. V školskom roku 1978/79 sa zaviedli na učilišti nové učebné odbory – obrábač kovov a elektromechanik. Súčasne sa otvorilo štvorročné štúdium odboru baník-mechanizátor. V roku 1980 sa uskutočnila 4. etapa prestavby učňovského školstva a Stredné odborné učilište banícke v Rožňave bolo postavené na úroveň ostatných stredných odborných škôl. Vyučovali sa tu tieto profesie: baník-mechanizátor, mechanik strojov a zariadení, obrábač kovov, elektromechanik a mechanik opravár, obidve s odborným zameraním na stroje a zariadenia.
Od školského roku 1983/84 bol otvorený štvorročný študijný odbor mechanik strojov a zariadení. V školskom roku 1988/89 sa vybudovala učebňa výpočtovej techniky a v školskom roku 1990/91 sa zmenil názov školy na Stredné odborné učilište. Vzhľadom k útlmu baníckej výroby v Rožňave a okolí bola zrušená výučba všetkých baníckych odborov a začalo sa s výučbou nových učebných a študijných odborov. V školskom roku 2008/2009 zmenil názov školy na Strednú odbornú školu.
Náročky som vyššie spomenula útlm baníckej výroby, nie zánik. V súvislosti s úspešne sa rozvíjajúcou ťažbou mastenca v Gemerskej Polome a práve prebiehajúcou revitalizáciou bane Mária v Rožňave nie je vylúčené, že sa na bývalom Baníckom učilišti v Rožňave ešte v budúcnosti budú otvárať banícke študijné odbory.
Edita Kušnierová
(Spracované podľa publikácie: Kočiš, J., Makovíny, J., Reiser, M.: Baňa Rožňava historická a súčasná, Košice 1990).
Predchádzajúce časti seriálu Rožňava včera a dnes si môžete pozrieť kliknutím sem
