V utorok sme informovali o nespokojnosti Gemerčanov, ktorí ostro kritizovali výšku finančných prostriedkov, vynaložených na uzávery jaskýň Slovenského krasu.
Informáciu o predraženej zákazke prostredníctvom sociálnej siete zdieľalo a komentovalo množstvo diskutujúcich a spoločným menovateľom týchto debát boli slová ako tunel, zlodejina, či podvod.
Za tri jaskyne, ktoré odfotografoval a komentár k ním pridal Mikuláš Repazský, zaplatila Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) necelých šesťtisíc eur. Jaskyniari, ktorých sme oslovili, však tvrdia, že táto suma bola značne nadhodnotená a dielo nevykazuje známky takého vysokého finančného zapojenia.
“Áno, sumy za zhotovenie a inštaláciu spomínaných uzáverov sa mi zdajú byť prehnané,“ hovorí predseda Klubu speleológov v Rožňave Bartolomej Šturmann. Jeho slová podporuje aj ďalší kolega, podpredseda jaskyniarov v Rožňave Mikuláš Repazský, ktorý tvrdí, že jaskynné uzávery videl na vlastné oči, no sumu za uzáver v Silickej kvapľovej jaskyni ohodnotil na 250 eur. Firma si pritom zaúčtovala 2134 eur.
K veci sa pre infoRožňava vyjadril aj konateľ spoločnosti CAVERN s.r.o. Ladislav Iždinský. Ten na obranu vyfaktúrovanej sumy hovorí: “Chápem, že sa to niekomu môže zdať veľa. Nikto si však neuvedomuje, že za aktivitami podnikateľského subjektu sa skrývajú aj také položky ako odvody, plat zamestnancov a v neposlednom rade aj riziká, ktoré sa objavujú až počas samotných prác. Ja osobne nedokážem posúdiť prácu iných, keď som sa na nej nepodieľal.“
Iždinský ďalej hovorí, že jaskynné uzávery nemožno brať jednotlivo. “Cenu za prácu som ohodnotil ako celok a zahrnul som do nej aj riziko“.
Jaskyniari si však myslia, že minimálne pri troch spomínaných jaskyniach žiadne riziko nehrozilo. Jeden z nich nám neoficiálne povedal, že k jaskyniam vedú nekomplikované prístupy, čiže náročnosť terénu tu nemôže hrať rolu.
Iždinský nerozumie, prečo sa paľba na túto zákazku spustila až teraz. “Ako to, že o zákazke doteraz nikto nevedel?“ pýta sa. Zároveň však dodáva, že on ako podnikateľ denne sleduje verejne obstarávania, aby mal potrebné informácie a aby sa do verejných súťaží mohol zapojiť.
“Osobne nemám nič proti tomu, aby sa do takých diel zapájali aj jaskyniari. Naopak, ich pomoc by som rád uvítal. Na Slovensku to však nefunguje tak, že štát zákazku rozdrobí na jednotlivé regióny. Takto sa to robiť jednoducho nedá,“ hovorí.
Jaskyniari sa však domnievajú, že v prípadoch ako je tento, by mal objednávateľ, ktorým je v tomto prípade štát, informovať, respektíve oboznámiť so svojimi plánmi aj ich.
“Nie preto, aby sme sa zarábali. O to nejde. Sme však schopní posúdiť, či má stavba reálnu hodnotu, či sa to dá urobiť aj ináč a za ušetrené prostriedky zo štátneho rozpočtu obnoviť, alebo opraviť ďalšie potrebné veci. A áno, mali by nás informovať o tom, čo sa ide robiť. My nie sme len organizácia, ktorá sa na niečo hrá. Pôsobíme tu takmer sedemdesiat rokov. Jaskyne nachádzame, dokumentujeme, registrujeme. Rôznymi spôsobmi ich prezentujeme verejnosti a keď je to potrebné, zapájame sa aj do záchranárskych prác. Kto o nich vie viac než my?“ vysvetľuje svoje dôvody Bartolomej Šturmann.
A práve jaskyniarská záľuba je zrejme kameňom úrazu, na ktorý sa v rámci neoficiálnych debát o predraženej zákazke poukazuje. Konateľ spoločnosti Cavern, ktorej názov sa dá preložiť ako jaskyňa, dutina, L. Iždinský, je jaskyniarom a zároveň bývalým zamestnancom Správy slovenských jaskýň, ktorá spadá pod ŠOP SR. Jedným z jeho bývalých kolegov bol v minulosti aj jeho dlhoročný priateľ Ľudovít Gaál, ktorý na spomínanom oddelení pracuje dodnes.
“Áno, sme s Ľudom priatelia. Ale ak si niekto spája naše priateľstvo s tým, že by som mal mať informácie o zákazke práve od neho, to absolútne odmietam. Ľudo je vážený pán, odborník vo svojej pozícii. K niečomu podobnému by sa on, a ani ja, neznížil,“ tvrdí L. Iždinský.
O stanovisko sme žiadali aj Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky. Napriek urgencii sme ich vyjadrenie do dnešného dňa nedostali.
Renáta Mazurková
Foto: Speleo klub Rožňava
Súvisiace články – Na ochranu jaskýň minuli státisíce eur, Gemerčania by to urobili lacnejšie
