Anketa: 20 rokov slobody…

Aktualizujeme: Už 12 odpovedí
17. novembra 2009, v Deň boja za slobodu a demokraciu, si pripomíname 20 rokov od Nežnej revolúcie v Československu. Oslovili sme tromi anketovými otázkami ľudí, ktorí v súčasnosti zastávajú rôzne vedúce pozície v meste a okrese.

Oslovených sme požiadali o stručnú odpoveď na nasledovné otázky:

1. Kde a v akej situácii Vás zastihli udalosti pred 20-timi rokmi?
2. Ako si pripomeniete 20. výročie Nežnej revolúcie?
3. Čo pre Vás táto zmena znamenala, resp. znamená?

Odpovede priebežne aktualizujeme tak, ako nám prichádzajú.

Mgr. Izabella Hurajtová, riaditeľka CVČ v Rožňave:

1.Na základnej škole ako učiteľku. Veľmi intenzívne som sledovala situáciu, nosila som zelenú stužku, podporovala som diane v novembri 1989. Aj keď riaditeľ v tom období nám stihol pripomenúť, že to vystrájajú detí na námestiach, ktoré rodičia nevychovali.
2. Každý rok zapálim sviečku. Keďže pracujem s deťmi a mládežou, zapojím sa do podujatí, ktoré pripraví študentský parlament a študenti.
3. Veľa, hlavne sloboda vyjadrenia svojho názoru a žiadne prenasledovanie alebo sledovanie v oblasti zamestnania.

RNDr. Ján Džubák, riaditeľ ZŠ Akademika Jura Hronca v Rožňave:

1. Učil som na dedinskej ZŠ, kde som bol celkom spokojný.
2. V kruhu rodiny pri televízií, slovenskej i českej, ktorá určite prinesie dostatok informácií a pohľadov na túto historickú udalosť.
3. Poskytla mi možnosť rýchlejšieho profesijného rastu, možnosť cestovať po celej Európe, získavať tam skúsenosti, lepšiu všeobecnú informovanosť ale aj veľkú zodpovednosť za seba a svoju rodinu ako i presvedčenie, že schopný človek sa, ak chce, musí presadiť.

Mgr. Edita Kušnierová, Pamiatkový úrad, pracovisko Rožňava:

1. Udalosti spred 20. rokov ma zastihli v mojom byte v Rožňave, kam som približne o 17.00 hod. prišla z práce, a ako vždy, zapla som si rádio. Neverila som vlastným ušiam: z rádia sa ozývala pieseň „Depeše“, ktorú spievala Marta Kubišová. Bol to šok, ktorý sa o niekoľko hodín premenil na úžasné vzrušenie z toho, čo už prinášali správy nielen v rozhlase, ale aj v televízii. Okamžite som sa spojila s mojimi najbližšími priateľmi, čoho výsledkom bolo vylepovanie plagátov s výzvou ku generálnemu štrajku v nočných hodinách a tajne po celom meste plnom policajtov.
2. Budem otvárať výstavu fotografií v Gemerskom mládežníckom spolku a zúčastním sa na podujatí, ktoré organizuje táto inštitúcia spolu s bývalými členmi koordinačného výboru VPN v Rožňave.
3. Zmenu ku kvalite! A to skoro vo všetkom (porovnajte napríklad len také záchody /nesmejte sa!/ v reštauráciách, kaviarňach, krčmách, verejné WC a pod. – aká je to zmena oproti socializmu ! Alebo úroveň stravy v oblasti verejného stravovania! Alebo sortiment v obchodoch, hlavne s potravinami! Alebo benzínové čerpadlá! Alebo cesty! alebo….mám pokračovať ďalej? A aby som nezabudla: žiadne, ŽIADNE skúšky na vysokých školách z marxizmu, vedeckého ateizmu, historického materializmu, vedeckého komunizmu, politickej ekómie socializmu, dejín medzinárodného robotníckeho hnutia vrátane obsahov rokovaní všetkých zjazdov komunistickej strany u nás a v ZSSR, atď., atď. – fuj, už mi prichádza zle z tých termínov, preto s tým končím.) Ale, čo je hlavné: úplne iný, nový pocit zo života, ktorý mi už nelinajkuje nijaká štátna moc. Nazvem to úžasným pocitom osobnej slobody, čo je na nezaplatenie! Žiaľ, zmena sa neudiala v tom najdôležitejšom: v myslení mnohých ľudí. Na to, ako vidím, je potrebný oveľa dlhší čas ako dvadsať rokov.

Ing. Bohuš Hudaček, konateľ Mestské lesy Rožňava s. r. o. :

1. Novembrové udalosti pred dvadsiatimi rokmi ma zastihli ako študenta rožňavského gymnázia. Rovnako ako mnohých iných aj mňa strhla atmosféra nadšenia z niečoho nového, neznámeho a možno aj zakázaného. S odstupom času spomienka na mňa samého z tohto obdobia je úsmevná. Neľutujem, že som sa tohto okamihu aktívne zúčastnil, ale úprimne si musím priznať, že v tom období som bol ešte veľmi ľahko ovplyvniteľný tak ako väčšina mojich vrstovníkov.
2. Pravdu povediac si toto výročie nijak osobitne nepripomínam. Vzhľadom na to, že sa jedná o deň pracovného voľna, tak ho trávim na záhrade poslednými jesennými prácami, alebo výletom do prírody.
3. Myslím, že nie je človek na Slovensku, ktorého by táto významná zmena neovplyvnila. Je neodškriepiteľné, že sme si vydobyli slobodu a demokraciu s možnosťou podnikania, cestovania, sebarealizácie a množstva ďalších fantastických vecí. Ale nedá mi, aby som nespomenul, že zmena režimu priniesla aj niektoré tienisté stránky: zvýšenie kriminality, obrovský nárast popularity drog u mládeže, obavy zo straty sociálnych istôt, vysoká nezamestnanosť. Celkovo však pozitíva prevažujú nad negatívami, zmena bola nutná a som rád, že u nás prebehla „Zamatová-Nežná revolúcia“ bez straty ľudských životov.

Mgr. Ivan Žitňanský, riaditeľ strediska DOMKA-Saleziáni Don Bosca Rožňava:

1. V tieto nezabudnutelné dni som bol na základnej vojenskej službe v Zabřehu na Moravě, kde po udalostiach 17. novembra nám vyhlásili bojovú pohotovosť a mne spolu s ďalšími tromi pre vtedajší režim nepohodlnými vojakmi dali anjela strážneho v podobe veliteľa kontrarozviedky, u ktorého sme sa museli prvidelne hlásiť a informovať ho o nasej „podvratnej činnosti“.
2. Na 20. výročie Nežnej revolúcie budem pre skupinu manželských párov z Gemera dávať duchovné cvičenia vo Vysokých Tatrách, čo samo o sebe je aj oslavou slobody.
3. Táto zmena ma vytiahla z podzemnej cirkvi, v ktorej som pracoval, na zemský povrch, aby som ako Salezián-kńaz mohol pomáhať mladým spraviť krok od vonkajšej slobody k slobode ducha.

Mgr. Ľubomír Hlaváč, prednosta Obvodného úradu Rožňava:

1. Na 17. november 1989 si spomínam veľmi dobre. Ako učiteľ ZŠ vo Vlachove som práve v tento deň mal metodický deň – výstup pred učiteľmi nášho okresu. Keďže som nebol členom KSČ, sledoval som udalosti veľmi intenzívne a veril, že Nežná revolúcia dopadne úspešne, čo sa aj stalo.
2. Sledujem najmä TV o týchto udalostiach, minule som sedel v rozhovore s prvým ponovembrovým predsedom ONV p. Prihradským a nebolo by od veci urobiť okrúhly stôl a podiskutovať o tom, ako to vtedy u nás v okrese bolo. Pozrieť si okresnú tlač, čo o tom písala a dozvedieť sa i o veciach, ktoré možno mali zostať utajené.
3. S odstupom času sa táto udalosť hodnotí ináč (trošku triezvejšie). Každá doba má svoje kladné aj záporné veci. Keď sme si vtedy mysleli, že nebude treba nijaké plánovanie a nebude treba pracovať, tak realita nás presvedčila o inom: známe „trh všetko vyrieši“ sa ukázalo ako nie vždy platné. Každá doba má svojich dobrých aj zlý ľudí, čestných aj nečestných. Prajem nášmu okresu a všetkým ľuďom, aby sa mali dobre, že niekedy je menej viacej, že nie všetko sú peniaze, že rodina, zdravie a priatelia sú viac!

Mgr. Erika Ištvániková, Turistické informačné centrum Rožňava:

1. Nespomínam si v akej situácii ma tieto udalosti zastihli, mala som osem rokov. Pravdepodobne to bol pre mňa deň ako každý iný.
2. Pripomeniem si ho ako i ostatné sviatky – voľný deň strávim s rodinou.
3. Myslím si, že to bola určite pozitívna zmena. Hoci si z komunistického režimu pamätám len pár vecí, ako rady na ovocie, poloprázdne predajne a podobne, neviem si predstaviť, že by som napríklad v súčasnosti nemohla vycestovať z krajiny, alebo slobodne vyjadriť svoj názor.

Mgr. Ján Lipták, MV SR – Štátny archív v Košiciach, pobočka Rožňava:

1. Popri zamestnaní je mojím koníčkom už viac ako 40 rokov folklór. Nuž a náhoda chcela, že som bol 17. – 18. novembra 1989 v štúdiu STV Košice na Rastislavovej ul., kde sme strihali a ozvučovali folklórny film „Rejdovské motívy“. Vo filme účinkoval Folklórny súbor Haviar (v tom čase ho tvorili chlapci z Baníckeho učilišťa v Rožňave, dievčatá z rožňavských stredných škôl) a folklórna skupina „Hôra“ z Rejdovej. Ja som spolupracoval na scenári a mal som zároveň na starosti aj choreografiu a sprievodné slovo tohto asi 30 min. filmu, venovanému ľudovej kultúre Gemera. Po televíznom štúdiu sa rozniesla správa o udalostiach v Prahe. Mám dobrú pamäť, ako by to bolo dnes. Našli sa možno dva – tri hlasy, ktoré komentovali udalosti slovami „študenti majú študovať, resp. dobre im naložili, tak im treba, veď oni uvidia, keď ich vyhodia zo školy a pôjdu makať“. U väčšiny však vyvolal počin študentov súhlasné reakcie. Najčastejší komentár bol „no konečne, už to začalo aj u nás“.
2. S veľkou pravdepodobnosťou to bude doma pri telke. Rád si pozriem rôzne dokumenty z tej doby. Mrzí ma, že STV v porovnaní s ČT venuje tejto významnej udalosti našich novodobých dejín málo priestoru a keď som mal možnosť aj v minulosti vidieť nejaké dokumenty o týchto udalostiach, nezdali sa mi objektívne. Ťažko mi je zniesť a pochopiť, ako sa na jednu úroveň dávajú názory ľudí, ktorí niesli svoju kožu na trh a mali nesmierne zásluhy na revolučnej no zároveň nežnej premene našej spoločnosti, s tými, ktorí výsledky „Novembra 89“ znevažujú, bagatelizujú, prípadne iba využívajú vo svoj prospech.
3. Aj keď som nebol straník, aktívne som sledoval dianie v našej spoločnosti a myslím si, že som si ho dokázal aj analyzovať. V novembri 1989 som sa spontánne a aktívne zapojil do diania. Mal som vtedy 35 rokov a veľké ideály. Koordinoval som činnosť Učiteľského fóra, ktoré vzniklo pri VPN. Bez nejakej agitácie sa doň zapojilo veľa učiteľov a pedagogických pracovníkov vtedajšieho rožňavského okresu, kde patrila aj Revúca. Po čase a na vlastnej skúsenosti môžem povedať, že aj keď motívy ľudí boli rôzne, prevažoval u väčšiny z nás veľký idealizmus. Mysleli sme, že keď prídu do funkcii noví ľudia, tak automaticky príde aj zmena. Čas ukázal, že to bol veľký omyl. Takže, keď mám stručne odpovedať na Vašu otázku, tak „November 89“ z n a m e n a l pre mňa veľké očakávanie, šancu a nádej na zmenu k lepšiemu nielen pre vyvolených, ale pre väčšinu spoločnosti. Keď mám odpovedať na druhú časť Vašej otázky, čo pre mňa „November 89“ z n a m e n á, tak mám pocit, že spomínaná šanca na zmenu nebola dostatočne využitá. Najviac ma však trápi upadajúca politická kultúra a celková morálka v spoločnosti. U ľudí prevláda nezáujem o veci verejné a pocit, že to niekto za nich vyrieši. Ťažké to majú hlavne mladí ľudia. Okrem ekonomických problémov vidia vo svojom okolí málo pozitívneho a keď sa im aj niečo ponúka, tak je to veľakrát návod na nekritické preberanie cudzích vzorov. Aby som dokončil odpoveď na Vašu otázku, tak si ešte pomôžem slovami KARLA ČAPKA : „ Áno veľa sa zmenilo, ale ľudia zostali rovnakí, lenže teraz vieme lepšie, kto je kto. Kto je slušný, bol slušný vždy, kto bol verný, je verný aj teraz. Kto sa točí s vetrom, točil sa s vetrom i prv. Kto si myslí, že teraz príde jeho chvíľa, myslel vždy iba na seba. Nikto sa nestáva prebehlíkom, kto nim nebol vždy. Kto mení vieru, nemal žiadnu, človeka neprerobíš, iba sa ti vyfarbí…“

MUDr. Vladislav Laciak, primátor mesta Rožňava:

1. V roku 1989 som pracoval ako obvodný lekár a súčasne aj ako posudkový lekár na vtedajšom ONV, tieto pozície čiatočne zastávam aj teraz, samozrejme okrem pozícii v samospráve.
2. Nezvyknem výročia oslavovať, tu je skôr miesto nezabúdať – nezabúdať, čo nám vlastne táto zmena dala. Na to sa všeobecne zabúda, terajšie možnosti berieme ako samozrejmosť. Moja generácia si to uvedomuje asi lepšie. Príkladom sú aj terajšie voľby. Mám pocit, že účasť bude nízka a pri takejto účasti vyhráva kdekto. Mne sa zdá vhodnejšia napr. zatiaľ povinnosť voliť po vzore niektorých krajín Beneluxu. Tak by sa eliminovala možnosť rôznych ovplyvňovaní tých skupín, ktoré na toto čakajú, výber by bol zrejme objektívnejší. Ale to len na okraj. Oslavovať naozaj nezvyknem, poviem ale dcére a synovi, ako to bolo predtým, ako sa mala naša rodina, aby si vážili, v čom vlastne žijú teraz. Niektoré veci, možnosti, by sa nám zdali pred 2Otimi rokmi ako sci-fi.
3. Profesne som sa mohol osamostatniť, začal som pracovať ako prvý súkromný lekár v okrese. Súkromne sa mi otvoril svet a hlavne sa všeobecne skončila v spoločnosti pretvárka.

Ing. arch. Eva Šmelková, vedúca pracoviska Krajský pamiatkový úrad Košice, pracovisko Rožňava:

1. Nežná revolúcia ma zastihla s priateľmi a s kolegami z práce na rožňavskom námestí a pri besedách za okrúhlymi stolmi na pôde mesta Rožňava a medzi pracovníkmi kultúry.
2. Zatiaľ ešte neviem. V pondelok asi pôjdem na premietanie filmu o Novembri. V utorok budem doma v Dobšinej s rodinou.
3. Vzhľadom na svoj vek som zažila až mäkkú, husákovskú formu socializmu. Vedúca úloha strany sa prejavovala len formálne, povinnými školeniami v pracovnej dobe, na ktorých sme sa tvárili, že počúvame. S prenasledovaním som sa nestretla ani v rámci mojej rodiny, takže mi chvíľu trvalo, kým som sa zorientovala. Kolegovia, ktorí sledovali maďarskú televíziu, buntošili už od februára. Debatovali sme medzi sebou, konfrontovali si názory, takže v novembri sme mali už jasno. Usilovali sme sa o politické slobody: slobodné voľby, slobodu slova, tlače, zhromažďovania, o demokratický systém viacerých politických strán, ktoré by sa navzájom medzi sebou strážili. A to všetko teraz máme a berieme to ako samozrejmosť.

JUDr. Ján Dušak, riaditeľ Sociálnej poisťovne, pobočka Rožňava:

1. Po pravde, som to očakával a som sa aj dočkal. Zastihlo ma to v pracovnom období, keď som po absolvovaní školy začal naplno, ešte vtedy ako čerstvý absolvent pracovať. Situácia nebola ľahká, ale ja som sa plný elánu nevzdával a samotná zmena režimu mi otvorila nové obzory pre ďalšie fungovanie a rozvoj.
2. Obdobie si nejako špeciálne nepripomínam, ale vnútorne si spomeniem na tento okamih v myšlienkach a dá sa povedať, opäť si raz povzdychnem, že je to za nami.
3. Dá sa povedať, že znamenala akúsi voľnosť a odbremenenie. Môžem to nazvať akousi novou érou do budúcnosti, či dobrou, alebo zlou, nech si každý odpovie sám. Pre mňa to bolo viac pozitív ako negatív, aj keď, po určitom čase, doľahli aj na terajšie obdobie črty a prvky určitých nedostatkov, ktoré pociťujem hlavne v terajšej dobe v čase finančnej krízy.

PaedDr. Viktor Baláž, riaditeľ Obchodnej akadémie v Rožňave:

1. Občas som navštívil námestie a počúval som vyjadrenia davu a jednotlivcov. Nie vždy rečnili tí, ktorí mali právo. Presedel som veľa hodín pred televízorom a sledoval som situáciu v republike. Vtedy som tomu ani neveril, že by predsa ten totalizmus padol.
2. Ako učiteľ a riaditeľ školy si pravidelne pripomíname v tento deň aj Deň študetstva. Pri tejto príležitosti pripravujú žiaci celý týždeň rôzne aktivity a prebieha imatrikulácia prvákov. Bol by som rád keby aj oni pochopili, že to čo máme, slobodu a demokraciu, nemôžu zamienať za anarchiu.
3. Pre mňa Nežná revolúcia znamenala veľmi veľa. Žial môj otec, ktorý bol tvrdým odporcom, sa toho nedožil. Zomrel v júli 1989. Pre mňa to bola možnosť na presadenie sa v živote bez straníckej knižky. Žiaľ v súčasnosti je tento deň už akoby len symbol, aj keď je to štátny sviatok.