Včera mi niekoľko opitých nadvihlo a premiestnilo auto (!!!). Privolaná hliadka mi oznámila, že to môžem robiť aj ja, len ma nesmú uvidieť, lebo dostanem po papuli…
Vráťme sa ale na začiatok. Včerajšia piatková noc prebiehala v jednej miestnej kaviarni netradične. Konala sa tam oslava narodenín pre mňa neznámeho pána. Na zadnej terase som si v pokoji popíjal čapovanú Kofolu spolu s mojimi kamarátmi. Približne o 00:45 mi prišla jedna slečna oznámiť, že by som mal ísť von a pozrieť sa, čo mi robia s autom.
Trochu zarazený som teda vyšiel pred kaviareň a nevedel som nikde nájsť svoje auto. Bol som si istý, že stálo rovno pred vchodom. Keď som si to išiel overiť, všimol som si, že sa zázračne premiestnilo na prednú terasu.
V skutku zaujímavé. Človeka napadnú všelijaké veci. Bolo to ufo? Alebo nejaký teleport? Nie! To len niekto, zrejme podgurážený alkoholom, skúšal svoje svalstvo.
Áno, super chlapci. Je to fakt zábava. Ináč, vycúvať odtiaľ bolo umenie, ale zvládol som to.
Poďme ale chronologicky. Približne o 00:45 som prvýkrát zavolal na políciu v nádeji, že hádam to príde niekto riešiť. Nezdalo sa mi to totiž celkom normálne, keď si niekto svojvoľne prenesie auto z bodu A do bodu B.
Do telefónu mi bolo povedané, že mám počkať a že hliadka tam bude o chvíľu. Chvíľa prešla tak som o desať minút volal znova. Majú to na skok aj pešo. Nakoniec, po približne pätnástich minútach, dorazila prvá hliadka.
Policajný Nissan Navara budí rešpekt, tak som sa potešil. Moje nadšenie však čoskoro opadlo. Policajné auto sotva dobrzdilo a už boli pri oboch stiahnutých oknách oslavujúci de facto aj páchatelia.
Začali padať krstné mená, vrúcne pozdravy ako Ahoj a Nazdar. Podčiarkujem, že medzi privolanou hliadkou a možnými páchateľmi.
V tej chvíli som si uvedomil, že asi nepochodím. Policajti obhliadli miesto činu. Spýtali sa ma, niekoľkokrát, či bolo auto zamknuté. Samozrejme že bolo. Následne zisťovali, či je niečo poškodené. V poriadku. Žiadne škody som si nevšimol.
Aj napriek tomu, že som im niekoľkokrát povedal, že to majú na svedomí tí ľudia, ktorí stáli okolo – nechali ich odísť. Navyše, pil tam takmer každý. Všetko v poriadku.
Nevideli to, alebo to nechceli vidieť. Môj kamarát upozorňoval na zjavný alkohol za volantom, bol však odstavený jedným z pravdepodobných páchateľov. Ten sa poznal s policajtom, ktorý vystúpil z policajnej Navary – to len na okraj.
Onedlho dorazila ďalšia hliadka na aute značky Kia Sportage. Takže sme mali na mieste štyroch zástupcov zákona. Pravdepodobní páchatelia medzitým šikovne zdúchli. Veď samozrejme – kto by robil problémy svojim známym… Však páni policajti?
Opäť sa ma dookola pýtali, čo majú urobiť. Snažil som sa im vysvetliť, že oni sú kompetentní a že by to snáď mali vedieť. Celá konverzácia vyzerala približne takto. Musím ale povedať, že to budem len parafrázovať, keďže som to žiaľbohu nijako nezaznamenal. Nasledujúce vety sú pravdivé a ich podstata je rovnaká, ako tých pôvodných.
Príslušník policajného zboru sa ma opýtal, čo od nich chcem. Hovoril som, že spravodlivosť. Vysvetľoval som im, že si nemyslím, že je normálne, keď niekto nadvihne auto a odnesie ho niekoľko metrov ďalej.
Spýtal som sa ho, ako by reagoval, keby som prišiel s kamarátmi a ich auto odniesol inam. Na túto otázku som dostal v skutku veľmi zaujímavú odpoveď. Vraj to nie je možné, pretože to auto má 1,5 tony. Človek nevie, či má plakať alebo sa smiať. Dve desiatky chlapov by mu ho vynieslo aj hore na Kalváriu!!!
Policajt dodal, že je to služobné auto a že by to bolo riešené ináč. Tak som mu povedal, nech to berie tak, že to auto je jeho civilné. Znovu mi bolo povedané, že na niečo také nie je zákon. Tak som sa spýtal, či to môžem robiť po večeroch s kamarátmi. Ďalší policajt mi povedal, že áno, ale len v tom prípade, keď ma nechytí pri čine, ináč dostanem po papuli.
Teraz neviem, či by mi dali po papuli ním privolaní kolegovia, alebo on v civile, ale tipujem, že by som fasoval od všetkých.
Z týchto slov mi vyplýva, že som mal ísť von, nevolať na políciu ale svalnatým kamarátom, ktorí by prišli a vysvetlili ručne-stručne pánom, že čo sa smie a čo nesmie. Nepatrím však medzi tie typy.
Mám ale dilemu, či to náhodou nebolo vandalstvo a či je normálne aj to, ako bol môj kamarát odstavený hneď vedľa policajného auta so slovami, že dostane na p..u, ak neprestane.
Keď sme policajtom povedali ŠPZ (nie kompletnú) – bolo nám povedané, že také autá sú stovky. V Rožňave však sotva. Stačilo by jedenkrát prejsť hore námestím. Nakoniec sme doplnili aj koncové písmená.
Policajti si opísali moje identifikačné údaje a s otázkou, či budem vedieť vycúvať…odišli.
Nemajú slúžiť a chrániť?
Na úplný záver ma napadla fráza z jednej pesničky:„…ľudia majú otázky a chcú odpovede, ako môže fungovať meter, čo je nefér…“ Text piesne obsahuje expresívne slová, ktoré sú nevhodné pre maloletých.