Na prelome rokov sa rozbehla pomerne bohatá diskusia k poslednému minuloročnému pokračovaniu nášho seriálu.
Nevedeli sme sa zhodnúť na tom, kde v Rožňave je to miesto, ktoré maliar Kálmán Tichy namaľoval ako pôsobivú zimnú predvianočnú náladu. Sľúbila som, že uverejním jednu staršiu fotografiu toho miesta, ktoré označili niektorí naši čitatelia. Tu je: Nie je to síce žiadna nádhera, ale je to skutočnosť z roku 1966.
Na fotografii vidieť ešte nezregulovaný potok Drázus, zadnú fasádu a bránu poschodového domu, ktorý bol v 70. rokoch 20. stor. zbúraný. Dnes je tam zablatený priestor, ktorý vôbec nesvedčí okresnému mestu, akým je Rožňava. Keď výdatne prší, dážď pomaly odplavuje z tejto plochy zrnká pôdy a robí za nás „archeologický výskum“ odhaľujúc murivo mohutných základov starej stavby. Za budovou bol v minulosti most, ktorý na fotografii chýba. Stará mapa však dokazuje, že tam skutočne bol.
Na maliarovom obrázku však nevidieť širokú oblúkovú bránu, ktorá je na našej fotografii a ktorá tam bola odjakživa. Podľa mapy aj domčeky z rozsvietenými oknami veľmi nesedia. Takže aká-taká štylizácia na maliarovom obrázku predsa len bude.
Dnes však chceme hovoriť o veľkom dome, v ktorom, ak sa dobre pamätám, bola ešte začiatkom 70. rokov 20. stor. opravovňa rádioprijímačov a televízorov. Dom mal renesančné a barokové klenby a klasicistickú fasádu. Na priečelí obrátenom do Krásnohorskej ulice bola široká oblúková brána do podjazdu, ktorým sa vchádzalo do dvora obklopeného zo západnej a severnej stany prízemnými hospodárskymi staviskami; tie sa využívali ako stajne pre ťažné zvieratá a šopy na uskladnenie ovsa a sena.
Z východnej strany bol dvor ohraničený potokom. Do domu a jeho rozľahlého dvora sa bolo možné dostať z dvoch strán: z južnej a zo severnej dvomi veľkými oblúkovými bránami. Brány boli preto také široké a vysoké, aby cez ne mohol prejsť voz (koč) s koňmi. Ak vošiel voz z južnej strany, mohol výjsť cez severnú bránu a opačne. Táto priechodnosť a rozľahlý dvor pre možnosť „parkovania“ povozov bola charakteristická pre zájazdové hostince, ktoré sa nachádzali spravidla vo všetkých mestách, ale stáli aj mimo miest pri významných obchodných cestách (typický príklad takého objektu nájdeme za obcou Gemerská Poloma smerom na Podsúľovú – viď obrázok).
V Rožňave boli takého hostince dva a obidva boli zbúrané. Jedným z nich bol poschodový dom na Krásnohorskej ulici, druhým bola tzv. krčma U Zeleného stromu, ktorá bola zbúraná kvôli výstavbe autobusovej stanice. Aj túto budovu zvečnil na svojej kresbe Kálmán Tichy (viď reprodukciu). Tiež mala veľkú oblúkovú bránu a vedľajšiu budovu stajní.
Prícestné hostince mávali aj hlboké pivnice na uskladnenie ľadu, mäsa a vína. Bolo by zaujímavé vykonať archeologický výskum na zablatenej ploche pred krčmou Baník. Je nesporné, že by sa v zasypaných pivniciach niekdajšieho hostinca mohli objaviť zaujímavé nálezy.
Historik Gemera Ladislav Bartolomaeides vo svojom historicko-geografickom opise Gemerskej župy vydanom v Levoči v rokoch 1806-08 spomína v Rožňave aj miesto zvané Hušták (Hustag). Slovo je skomoleninou nemeckého Hofstadt a označovalo miesto, kde stával mestský hostinec s dvorom (r Hof). Môžeme sa oprávnene domnievať, že to bol práve veľký poschodový dom na Krásnohorskej ulici, z ktorého zostali iba základy.
Edita Kušnierová
Foto: Inforoznava.sk / Michal Valaštek
Doterajšie časti seriálu si môžete pozrieť kliknutím sem
