Podľa vyjadrení žijúcich svedkov k organizovaniu poľovníctva v Dobšinej došlo už v roku 1921.
Písomné záznamy a fotografický materiál sú však k dispozícii iba od roku 1928. Už v roku 1935 boli v Dobšinej dve poľovnícke spoločnosti – panská a remeselnícka. Panskú reprezentovali miestni páni, vysokí úradníci, lekári, advokáti a učitelia. Poľovnícka spoločnosť remeselnícka združovala remeselníkov a boli medzi nimi aj baníci a robotníci.
Samostatný revír mal i správca dobšinskej píly Juraj Vančura, ktorý mal aj svojho vlastného zverostrážnika. Okrem tohto boli ešte ďalšie revíry. V Dobšinskej Ľadovej Jaskyni ho mal v prenájme architekt z Prahy Václav Pilc. Platil zaň ročný nájom 3500 Kčs. Ďalšími revírmi boli Stredný, Východný a Južný. Ako vidieť, okolie Dobšinej bolo veľké a aj bohaté na zver.
V tomto období bol lov zvierat odlišný ako v súčasnosti. Počas hospodárskej krízy za prvej Československej republiky bolo mnoho rodín bez peňazí a to bol začiatok pytliactva. Poznáme dva prípady, ktoré sú zverejnené v kronike. Napríklad Šiška František, otec troch detí, bol ako pytliak zastrelený v roku 1935 na Krištofovej roli – Nižná Roveň, ktorý tu z núdze pytliačil.
Ďalší prípad, keď člen poľovníckeho združenia Gömöry Samuel, mäsiar, bol známy ako pytliak a dňa 4.marca 1939 odišiel so svojim kamarátom na Stromíš (Vlachovský les) na pytliactvo, z ktorého sa viac nevrátil. Bol v lese neznámym páchateľom zastrelený. Po udaní miesta, na ktorom sa s kamarátom rozlúčil, bol žandárstvom, vojskom a aj civilnými osobami niekoľkokrát hľadaný. Nájdený bol až 26. marca 1939. Na základe pitvy bolo zistené, že bol strelený do ľavého lakťa, pričom mu bola zlomená aj ramenná kosť a nato vykrvácal. Zanechal mladú ženu a dieťa.
Útržky z kroniky Poľovníckeho združenia v Dobšinej napísal František Demko
Foto: Mgr. Rudolf Pellionis
